Priznanie

dnes mi jeden spoluziak nacrtol, ze by ma velmi rad zniesol zo sveta. netusim, kde sa v nom beria tato brutalna tuzba, mozno to je sposobene najakou potlacovanou a neukojenou potrebou, lenze ked si vezmem, aka strasne uboha sa javim ludom naokolo a jeho neskryvanu surovost.....som tu ozaj len na to, aby mnu zametali, aby voci mne, tvorovi nizkemu, kazdy pocitoval len minimalnu uctu? zato, ze sa bezhlavo plantam ulicami, s dusou tak priepustnou, ze ma zarmuti cokolvek, zato, ze nedbam o svoj vzhlad a zameriavam sa skor na moje vnutro som odsudena...odsudena trpit,,ale utrpenie do mna vnasa pokoru, sice ma uzamyka v narekoch za statenou pravdou, ale sposobuje mi akesi bolestove opojenie,,mozno sa prave v najvacsom ziali citim byt najsilnejsia, najzocelenejsia,,,a aby som sa vratila k tomu spomenutemu tvoru, ktora sa tiez uchadza o moje slzy. ja k nemu na oplatku necitim nenavist, ja ho mam rada, mam rada vsetkych, ktori sa podielaju na mojom duchovnom raste a on sa na nom podiela velmi, mnohemu ma naucil, mozno mu len nejde do hlavy, kde som sa tu vzala, z ktorej galaxie mohol pravandovat taky zahadny zivocisnz druh ako ja....verim, ze raz mu budem moct tuto jeho nalihavu otazku zodpovedat.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu