Duchom bohém,

hlavou rojko, srdcom túžim byť Marína.

Bývam dievča, občas dáma,

niekedy nespútaná.

A žánrovo? Klasická dráma.

Telo v tvare hrušky, niekoho chute láka.

Ktorý je ten vyvolený, kto len naňho čaká?

Pijem víno, som dravá,

občas provokatívna a veľmi mladá.

Toľko vôní, dotykov a citov. Nestíham, no vnímam.

Keď som medzi oblakmi, snívam.

Som to ja ? či Lolita od Nabokova?

Neviem, možno,

každopádne som to ja,

vášnivá a živá.

Túžim byť bohyňou, medúzou či múzou?

Ktovie, asi ostanem len mnou,

obyčajnou a vám cudzou.

Sfúknutá sviečka, rozpínajúca sa tma,

v niekoho zlých snoch, grécka siréna.

Pre mamu dcéra, pre otca umenia skratka,

pre mnohých nepodstatná, zvláštna.

Kto som? Stále pátram.

Jedného dňa, snáď, pre niekoho, tá pravá. 

 Blog
Komentuj
 fotka
domek  30. 11. 2020 22:01
Tlieskam.
 fotka
alexandrika  30. 11. 2020 22:15
Napíš svoj komentár