Duchom bohém, hlavou rojko, srdcom túžim byť Marína. Bývam dievča, občas dáma, niekedy nespútaná. A žánrovo? Klasická dráma. Telo v tvare hrušky, niekoho chute láka. Ktorý je ten vyvolený, kto len naňho čaká? Pijem víno, som dravá, občas provokatívna a veľmi mladá. Toľko vôní, dotykov a citov. Nestíham, no vnímam. Keď som medzi oblakmi, snívam. Som to ja ? či Lolita od Nabokova? Neviem, možno, každopádne som to ja, vášnivá a živá. Túžim byť bohyňou, medúzou či múzou? Ktovie, asi ostanem len mnou, obyčajnou a vám cudzou. Sfúknutá sviečka, rozpínajúca sa tma, v niekoho zlých snoch, grécka siréna. Pre mamu dcéra, pre otca umenia skratka, pre mnohých nepodstatná, zvláštna. Kto som? Stále pátram. Jedného dňa, snáď, pre niekoho, tá pravá. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj