Chcela by som, aby sa pozerala na seba inak. Nie ustavične len očami mamy. Ale skôr otca. Veď tie jeho, to sú tie jej, ktoré nosí od narodenia. Sú výrazné, ale to nie je podstatné. Tie otcove sú láskavé. To sú tie oči, do ktorých sa pozerá, pretože sú slnkom v chaose. Vo všetkom chaose. V tom vonkajšom aj vnútornom, viditeľnom aj neviditeľnom. Ale hlavne v tom jej, ktorý vidí a cíti len ona. Občas jej tie oči chýbajú, aj keď sa nimi pozerá na seba. Možno keby sa v detstve do nich dívala častejšie, aj hlas v jej hlave by znel dnes inak. Jeho oči sú smiechom v trápnej chvíli, jeho oči sú ten úsmev, keď sa vracia domov, jeho oči sú strachom, keď zatvára dvere, jeho oči sú starosť, keď sa neusmieva… a najradšej má, keď sa do nich pozerá pri štrngote vína…sú to oni, keď hľadá pokoj, sú to oni, keď hľadám seba a skúšam sa nájsť v Tebe. Toľkokrát a stále odznova nájsť v sebe Teba. Tvoju láskavosť. Prehlušiť v sebe všetko Tebou. Lebo viem, že som Tvojou.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
