či je to kvapka dažďa,
či metamorfóza rastlín,
či prerod dievčat v ženy.
Orosený pohár vína,
plný kôš malín?
Možno len zobudenie sa z nočnej mory.
Je to plátno, ktoré nie je prázdne?
Je to noc, kedy nikto neplače?
Možno ráno, ktoré rozkvitne,
pre niekoho posledné strany kníhtlače.
Občas v nás plačú cudzie názory,
a všetko v nás sa topí,
Atlantída sa stráca a rozsudok vzťahov bolí.
No vždy záblesk vášne pretne žily,
vtedy vedia vzplanúť nočné živly,
ako úľ včiel na lúke v Dillí.
A my tu budeme stáť,
v posledných tónoch noci,
rovnako ako vtedy, stratení a bosí,
no nájdení.
A ktosi tej noci,
sa zamiluje predsa,
do jednej z tých temných obrazov radosti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár