K hviezdnym oblohám,
kráčam denne,
v našich rozprávkach,
mama jemne,
vravím milo,
mám ťa rada,
aby zlých snov,
noci vládla,
nehrozila sa ti.

Mama,
neviem, či vieš to
a či len tušíš,
že obrazy krásne maľuješ mi v duši,
obrazy krehko tvorené,
láskou, nehou zdobené,
kryté čarom tvojich očí,
v ktorých svet sa točí, iba pre mňa.

Mama,
si mi múzou večnou,
jemnou dámou,krásnou slečnou,
mama, úsmev rozdávaš
v ranných hmlách,
ktorý ako rúčka váh,
kmitá vďaka mne.
No keď raz pominie,
budem stáť pri tebe.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár