Cesta za svetlom nadvihla nádeje... báseň...

Dážď tajomnej hmly zahaľuje svetlo

na pár sekúnd čosi zahalí tvár

Nočná lampa pomaly rozbúši tep

Svieti,bliká...bliká... tma



Vprosted noci kráča tajomný tieň

Priesvitným chodníkom vyritím v mojej hlave

Na konci vidím presklenné dvere...

Kam vedú?



Akási ruka spoza nich na mňa máva

Isť či neísť?

Svetlo ma láka...

Vstupujem dnu bez nároku na otázky



Svet lampiónov na mňa udivene hľadí

Slová mlčia,len svetlo hovorí

Myšlienky sa doposiaľ nepohli

Udivuje ich krása svetla...



Svetlo sa premenilo na slobodu

Sny sa vrátili opäť na oblohu

Všetko zostalo a všetko sa zmenilo

Vánok nadvihol nádeje...

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu