Niekedy sa mi zdá, že som až príliš protivná a svojská a mala by som trošku ustúpiť , ale to už nejde so to ja. Už som sa o to márne snažila nič. Možno sa zmením časom a možno zostanem naveky taká aká som. ( A bodaj by aj) Aj keď to asi nie je možné..
...Lebo budem stretávať nových ľudí, sledovať ich názory, myšlienky a možno si z nich aj niečo zoberiem...
...Lebo budem putovať novým prostredím a vždy to bude iné, nové, odlišné... aj keď si budem myslieť, že to už raz bolo... nie, bude to zakaždým po prvýkrát...
...Lebo budem mať kopu nových myšlienok a s nimi sa mi bude meniť aj názor, na všetko... možno niečo zostane z terajšieho a možno nie.. neviem a vlastne, nikto nevie...
Už som si pomaly aj zvykla na slovo možno, ktoré sa len tak nedá vyhodiť z bežného kolobehu slov... je to už niečo bez čoho by to nešlo. Potom by boli už len určité odpovede áno a nie... a nad čím by sme si potom lámali hlavu?.. Bolo by to až príliš jednoduché, vedie´t hneď a zaraz odpoveď... Ale takto, takto to je iné... musíš si ísť za tím, čo chceš, ale zaujímavé na tom je to, že na tej ceste po čosi sa stále mení priorita toho dotičného, čo hľadáš
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár