Naivnosť leta,že sa ešte neskončilo

Naivnosť pravdivých slov,že raz sa stanú realitou

Naivnosť lúčnych kvetov,že rozkvitnú v zime

Naivnosť jesenných listov,že raz budú čiernobiele



Len jesenné listy to vedia

Len jesenné listy mi pošepkajú pravdu o tom

Len oni sú tak nádherne iné

Len oni vedia,že je jeseň



Samota zabudnutých veršov sa zohýna k slnku

Na zaprášené riadky si dnes už nikto nespomenie

Akísi pochmúrny čas si zastal na prahu dvoch slov




Sloboda vo voľnom verši uniká iným smerom

Tráva omodrieva a obloha splýva so zemou

Ja však zostanem v tom krásnom originále jesene

Mojom farebnom, nefalšovanom,krásnom svete kde mi je fajn

 Báseň
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
gothicpoethic  16. 10. 2008 18:59
No, nesmierne pekná báseň, ale posledný verš to nejako dehonestoval.
Napíš svoj komentár