Stojaca myšlienka uprostred padajúcej lavíny
Tep sa zrýchľuje s východom slnka
Oči ma viac neukrátia o dúhu
Farebnosť bilancuje intenzitu citov
Zvečňujúci sa dych na skle oddeľujúcom realitu
Zostalo už len zadýchané okno bez dotyku
Kolotoč odpovedí otázok zahral do taktu
Melanchólia si vymenila miesto s chladom
čas zostal ticho,zamrzol nad hladinou
Dokonalosť v kúsku chybnosti nachádza pravdu
Pravdu o večnom tajomstve
... pravdu o všetkom
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kaira07
27. 11.novembra 2008 17:56
geniaaalne
2
pekne napísane, príjemné metafory... básne takéhoto typu sa mi páčia
Napíš svoj komentár