Som vlastne normálna? ... ja sa teším do školy...

Môže byť takýto človek normálny... myslím, že väčšina povie, že nie. Ale som to ja.

Teším sa už my to dokonca aj začalo chýbať: ranné vstávanie ( dokonca som sa raz aj zobudila chytila tašku a šla dole schodmi, že škola... ale potom, čo na mňa mamina vyjavene pozrela tak som si uvedomila, že sú prázdniny ... kecanie cez prestávky a hodiny... haluze, no proste všetko (jáj, ale to učenie pomenej

Tieto prázdniny mi toho veľa nedali. Väčsšinou som presedela doma. Aj keď sem tam sa pritrafil nejaký výletík, ale ja tak to bolo len sem tam. Dokonca som si nezohnala ani žiadnu brigádu (no, ale najlepšie na tom je, že mi asi pred dvomi dňami povedala teta, že čo som nepovedal skôr... že by sa to dalo... Ale teraz, by mi to už bolo asi len na dve a pol bodky...

Tak asi tak som na tom s prázdninami. A ešte: aby som nevynechala tak aj keby som chcela niekde von tak nemám s kím... nehovorím, že to tu všetko vymrelo... ale pochopte dedina a ja chodím úplne inde do školy ako všetci z nej a tak je nad slnko jasné, že tam mám aj kamošov... a skoro všetci tu sú samí trapáci...

No, ale aby som neodbočila od témy: Juj... neteším sa až ak na školu ako na prvý deň.
Lebo po : a)uvidím aké to tam bude.( Nová škola, gympel
b) uvidím s kým budem v triede ( možno tam bude aj niekto z bývalej... lebo nás tam ide dosť)
c) stretnem bývalých ĺudkov zo školy
d) bude haluz

Asi si myslíte, že som divná, ale čo už so mnou Juj, bude ako nebolo... alebo bolo? Uvidí sa

 Úvaha

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu