Rozmýšľam, ako to všetko začalo. Ale to si ja pamätať ani nemôžem, lebo toto tu trvá už roky. Dávno predtým, než som sa narodila. Sebecký, bezohľadný, naničsvetasúci chlap si našiel milú, pracovitú, obetavú ženu. Nechápem. Nechápem vôbec nič. Nechápem, ako mu mohla porodiť šesť detí. Deti, ktoré boli vychované úžasne, dostali všetko, čo potrebovali, ale prakticky ich vychovala ona sama. On nosil peniaze. Áno, to je pravda, ale čo z toho, že nám nikdy nič hmotné nechýbalo, ale chýbala láska, vzor otca. Som šťastná, že mám troch super bráškov, lebo inak by som asi neverila v dobro v mužoch. Ja som vždy verila v dobro v ľuďoch, že nikto nie je taká sviňa, ako si ostatní myslia. Vždy ma pri tomto napadol príklad, že aj nejaký finančný podvodník, ktorý okráda tisíce ľudí aj tak nakoniec príde domov k svojej žene, ktorú má rád. Alebo mamu, alebo psa, zlatú rybku, whateva .. Ale sama neviem nájsť dobro v mojom najbližšom človeku. Možno to nedokážem, neviem sa nezaujato dívať, nedá sa to. Vidím len lásku k sebe, k televízoru, k buzerovaniu všetkých naokolo. Občas od neho počuť milé slová, ktoré sa mi tak neskutočne hnusia, lebo viem, že ich použije vždy len keď by niečo potreboval. Niečo mi kúpi, aby sa potom mohol rozkrikovať, ako sa on o mňa stará. Ale radšej by som bola bez toho ..
Začnem štvrtkom. Všetko ok, mala som prázdniny, išla som ku sestre a krstniatku, ktoré bývajú v nie ďalekej dedine. Keď sa vrátil z roboty a nebola som doma, už mi volal. Jasné, nemal s ním ísť kto do obchodu - to neznáša, keď ide sám. Keď som mu povedala, že prídem na ďalší deň, len my jemne nadal do zradkýň a bolo dobre. Keď mal dobrú náladu, tak na druhý deň som mu volala, či po mňa príde, vraj dobre. Potom som ešte volala čosi aj mame a ona sa na mňa osopila, že či nemôžem ísť autobusom. Nuž vravím dobre, pôjdem, keď má z toho byť zase problém. Naštvalo ma to nechápala som, prečo nemohol po mňa prísť, veď by mala aspoň chvíľu od neho pokoj. Tak som išla na bus, v meste som šla do kostola, hnev na maminu bola len chvíľková záležitosť, tak som sa v kľude dobre vyspovedala a potom som šla s frajerom von. Ešte som aj volala tatovi, či môžem byť do ôsmej, že nech som za dobrú, keď už som bola na tej spovedi. Keď som sa vrátila, hneď som pochopila, ako to celé bolo. Keď som mu volala, aby pre mňa prišiel, pohádal sa s mamou a ona mi preto povedala, nech prídem radšej sama. Takisto aj v ten deň na ňu naziapal. A to len preto, že sa jej spýtal kam ide, ona povedala, že na spoveď, že či ide aj on s ňou - a začala sa hádka. Hádka pre nič, nepochopím. A nakoniec zahlásil, že za to môžem ja, lebo som nebola doma. Chápe to niekto? Sobota. Zahlásil, že na hroby pôjdeme o štvrť na jednu, u nikoho sa nestavíme na návštevu a pôjdeme domov, aj keď každoročne vždy ideme ku niekomu. Nevadí, nebudeme namietať, zbytočný krik by bol zase. Prvá zastávka. Dedina jeho rodiny. Všetko bolo v pohode, akurát sme s mamou skonštatovali, že už mohli dedovej švagrinej dať vyryť dátum úmrtia, keďže to bolo pred nejakými jedenástimi rokmi, takisto ujčinej, ktorá zomrela asi pred troma rokmi. No to sme asi nemali. Už na hrobe maminých rodičov bol protivný. A keď zahlásil, že šak ani dedko nemá nemá vyryté, kedy zomrel, nemohla som sa ubrániť slzám. Dedko totižto ešte pred mesiacom bol medzi nami. A on dokáže byť takýto bezcitný?! S plačom som šla za našimi k ďalšiemu hrobu. Tam sme s maminou zapálili viac kahancov, lebo tam sú pochovaní aspoň štyria ľudia už. No tato ani počkať nemohol, už bol pri poslednom hrobe. Keď sme tam aj my došli, zas kecal nejaké hovadiny, ja už ani netuším, čo to bolo, nedokázala som to vnímať a tak som naňho zaziapala, že niekto sa tu modlí, teda aspoň sa snaží. On sa na mňa pozrel, že akože čo, aký mám problém a povedal, že on sa už pomodlil. No ja som mala dosť .. Ako sa správal potom už ani neviem, nedokázala som to nejako vnímať. Dnešné ráno. Vstala som a chystala som sa do kostola. On bol tiež hore, tak som sa ho spýtala, kedy pôjde, on len niečo zamrmlal. Ok, pôjdem na bus. Potom za chvíľu sa ma už pýtal, že či už idem na omšu, ja že hej. Keď už som šla z kostola, tak mi zrazu volal, že kde som, že či pôjdem s ním domov, povedala som, že nie, že sa pôjdem ešte pomodliť na cintorín. Keď som prišla domov, čo ma uvítalo? Zase krik. Keď mi mama reprodukovala ich rozhovor, tak som nemohla z toho. Došiel domov s tým, že som išla získavať dušičkám odpustky a na mamu sa osopil, že kedy pôjde ona. Debil. Ona kvôli nemu ani nešla na spoveď, takže tie odpustky získať nemôže a on jej za to akože nadáva. Ja to tak nechápem, sám na spoveď nechodí, správa sa úplne hnusne a ostatným bude kázať? Je mi z neho úplne zle. Úplne ako terorizuje mamu a to všetko.
Neviem, či to bude vôbec pochopiteľné, čo som napísala, ale aspoň mi trošičku odľahlo a prestala som už plakať. Inak to je zaujímavé, celý čas sa tu rozkrikoval a keď už som sa rozrevala tak si spokojný šiel sadnúť do kuchyne a bol ticho. Už sa mu podarilo niečo dosiahnuť, tak je spokojný. Možno sa vám bude zdať, že však toto všetko je nič, sú horšie veci, keď otec bije svoju rodinu napríklad, ale ja proste nedokážem opísať všetko, čo on robí, nechcem si to úplne všetko znova prehrávať. Bojím sa hrozne o maminu. Ona si toto nezaslúži. Nechápem, ako to doteraz vydržala. Ja mám už dosť a to som oproti nej silná povaha. Bojím sa. Je už po jednom infarkte a jej srdiečko je slabé. nechcem o ňu prísť, len kvôli hentomu, čo to s nami býva. Asi sa odsťahujeme, ale čo bude potom? Možno to bude ešte horšie, ktovie? Ja dúfam, že už nie.
Och, ako závidím tým, čo majú radi svojho ocka, majú v ňom oporu, vzor .. Tak hrozne by som chcela za ním prísť, objať ho a povedať, oci, ľúbim ťa. Ale ja to nedokážem. Snažím sa mať voči nemu úctu aspoň za to, že prispieva k chodu domácnosti finančne, keď už nie inak. Aj to by nebolo, keby ho mama nevytiahla z tých ''polotekutých vecí hnedej farby'' a neprestal by piť. On my nemal nič. Skončil by ako posledný prepitý žebrák. Tak keď už nemôže byť dobrý na mňa, prečo nie aspoň na ňu?
Bože, odpusť mu všetko, čo urobil a nám daj silu, aby sme to dokázali tiež. Amen.
Je to možné?
Komentuj
27 komentov k blogu
3
@sheily , @hoperpohroma ďakujem, ona mu už aj povedala, nech sa rozvedú, ak to má byť takto, ale na to by nepristúpil, aby stratil niekoho, kto mu varí, perie, upratuje... ale ja to už kašlem, dnešným dňom začínam hľadať nejaký jednoizbák alebo garzonku, my vyžijeme aj bez neho, možno sa potom spamätá
4
v zivote by som asi tak pekne nenapisala svoju skusenost ktora je taka ista. pritom sa nad tym niekedy zamyslam tak isto ale vtedy zvycajne nie som v stave pisat pretoze je mi to iba maximalne luto a to ma deprimuje cize sa mi nechce nic. a ked pisem tak len aby som si vyliala zlost cize to aj tak vyzera.
5
on by ani nemusel suhlasit. proste by nasiel v schranke navrh na rozvod
6
@sushivo ja neviem, ja neznášam, keď niekto nadáva na svojich rodičov, preto aj keď som naštvaná, či skôr smutná z toho, tak sa snažím hovoriť mierne .. a už viackrát som si povedala, že napíšem blog, uľaví sami, ale vždy som sa na to vykašlala, lebo nikdy neviem nejako usporiadať myšlienky a všetko si to vypočuje len ''revací vankúš'', ale dneska mám také divné stavy, že som aj niečo napísala
7
@hoperpohroma nechcem ju do toho nútiť, ona by si to potom vyčítala a keby sa mu niečo stalo, tak to by bolo ešte horšie .. lebo ja sa bojím, či nie je už fakt chorý na hlavu, ktovie, čo by ho napadlo spraviť
10
podobná situácia, viem o čom píšeš , obdivujem ťa že to takto dokážeš napísať .
11
@topanocka prepáč, nedopína mi toto je na tom najhoršie, takéto situácie by sa mali medzi ľuďmi vyskytovať výnimočne a nie že sa v tom každý tretí človek nájde
12
@alohomora chcela som len aby si vedela že nie si sama a ked vydržíš raz budeš mať celkom iný život
14
Ja ti posielam aspon trochu sily, tiez mam podobnu skusenost ako ty. Neviem co vedie chlapov aby sa takto spravali, co ich tak frustruje..alebo ako to nazvat..no aj v mojej rodine boli/je taki. Dost zle je, ze aj ja som chlap a podobne "charakterove" crty vidim aj na sebe, zdedil som ich Vekom sa to zhorsuje a stava namahavo kontrolovatelnym to ale nic neospravedlnuje, treba bojovat. Tak Ti posielam silu a trpezlivost a otcovi prajem aby sa zobudil a zistil co cini, aby sa nasla ladova sprcha ktora by ho prebrala ale k dobremu... Vela vela sily.......
15
@bludiacient vďaka to je ale super, keď si si vedomý svojich chýb a snažíš sa s tým bojovať, čo bohužiaľ u nás tak nie je
16
Ach..
Moji rodičia sa rozviedli , rovnaká situácia akurát doplnená alkoholom , čo bolo ešte horšie. Sú to takmer tri roky a bolo to najlepšie rozhodnutie aké mohla moja mamka urobiť..v 16tich mať také problémy , mrzí ma to :/
Moji rodičia sa rozviedli , rovnaká situácia akurát doplnená alkoholom , čo bolo ešte horšie. Sú to takmer tri roky a bolo to najlepšie rozhodnutie aké mohla moja mamka urobiť..v 16tich mať také problémy , mrzí ma to :/
17
@alohomora nie je začo len bud opatrná, zvlášť ked mas tie hranice poposuvané.. pri výberoch partnera, pri ľudoch ktorých mas okolo seba . ved zaslúžime si to najlepšie
18
@Edryan to si ani nechcem predstaviť, aké si to mal, ja si našťastie už len matne spomínam, ako chodil domov opitý - ale dostal sa z toho ... ale príde mi to smutné rozviesť sa po neviem presne, či 37 alebo 38 rokoch .. vlastne, budú mať výročie zajtra ..
@topanocka no práve vďaka tomuto si budem dávať ale riadny pozor, koho si pustím do života .. nezaprie sa vo mne, že som aj po ňom, takže ja si nenechám len tak skákať po hlave, ako mama ..
@topanocka no práve vďaka tomuto si budem dávať ale riadny pozor, koho si pustím do života .. nezaprie sa vo mne, že som aj po ňom, takže ja si nenechám len tak skákať po hlave, ako mama ..
19
drzim palce
u nas to tiez nie je bohvieco.. ja zijem len s mamou, ktora ma svetle dni a velmi temne dni otca malokedy stretavam a velmi mi chyba i ked mi celkom nie je jasne preco, pretoze k nemu nemam taky ten vrucny vztah otec-dcera.. resp. je otazne, ci k nemu vobec nejaky mam
u nas to tiez nie je bohvieco.. ja zijem len s mamou, ktora ma svetle dni a velmi temne dni otca malokedy stretavam a velmi mi chyba i ked mi celkom nie je jasne preco, pretoze k nemu nemam taky ten vrucny vztah otec-dcera.. resp. je otazne, ci k nemu vobec nejaky mam
21
drzim palce...
Po takýchto slovach si o to viac vážim moju rodinu...
Po takýchto slovach si o to viac vážim moju rodinu...
22
@hoperpohroma navrh na rozvod nepomoze.. musi s tym suhlasit aj tak... bez jeho suhlasu by to slo sudnou cestou.. ale tam by museli byt preukazatelne dovody, aby sud vykonal rozvod, tuto nie je nič závažné, na základe čoho by mal byť rozvod vykonany... vyzivovaciu povinnost si zrejme rodicia plnia, nevera nie je zrejme dokazana... skor by tato potreboval pomoc odbornika, ked robi cirkus...
23
@mojdedo aj so suhlasom ide na sud ak su deti. aj so suhlasom bez deti, ked ide o rozdelenie majetku a tak. a ako nepreukazatelne? ked mama a vsetky deti povedia, ze tatko je na hlavu a este prilozia nejaky psychologicky posudok tak nie je o com.. na prvy raz rodinu s detmi nikdy nerozvedu, ale verim, ze na druhy by sa to podarilo
24
@alohomora po nom urcite nebudeš a je len dobre že si nenecháš. máš jedno obrovské šťastie, vieš ľúbiť, vieš niečo čo tvoj otec nikdy poznať nebude, lebo si zvolil niečo iné.
26
tuuu na B. sme s anasli viaceri tak uz to take nie je ale poznam, drz sa, vela sil, neopustaj sa a prejde to, alebo prekonas to !
27
neboj sa dcéra moja. pozorne som si prečítal tvoj blog, a živo som si predstavil akokeby jeho dej. vidíš... nie všetko je ideálne. ale tu máš možnosť viac v modlitbe myslieť na svojich rodičov a modliť sa za nich... v tomto ti chcem byť nápomocný... budem v modlitbách myslieť na teba.... vieš aj mna prekvapuje, ako ďaleko to dosiahnu ľudia, ktorí už len keď počujú slovo viera, Boh kostol, omša, tak do nich v momente vojde Zlý a robí neplechu. myslím si že snáď nemám ja jeden blog, kde by ma niekto nedourážal a sprostosti písal... beriem to normálne, mám ich takmer 400, skoro v každom jednom sa nájde nejaký čudný komentár, ale ja to nemažem.... nemažem. spomeň si, že ked svätopisci písali bibliu, Duch svätý im rozum osvecoval, a nepísali len pozitívne veci... písali aj negatívne.... jednak preto, aby sme si uvedomili že cesta ku Bohu skutočne vedie cez mnohé vnútorné poranenia, zlyhania, nevery, pády, omyly, a jednak preto, aby sme si uvedomili, že bez Boha to nedotiahneme nikam, lebo sami od seba v podstate nedokážeme nič... akí slabí sú tí, ktorí vyzdvihujú vlastnú múdrosť, Bohu to je na ohavu, ja o tom som písal niekoľko blogov.... asi tak... ahoj
Napíš svoj komentár
"Možno sa vám bude zdať, že však toto všetko je nič, sú horšie veci, keď otec bije svoju rodinu napríklad, ale ja proste nedokážem opísať všetko, čo on robí, nechcem si to úplne všetko znova prehrávať"
neries, co si myslia ostatni. kazdy vnimame svoje problemy nejako a casto ludia, ktori maju dobre zazemie, si neuvedomuju ake to je, ked to nezazili na vlastnej kozi.
tiez u nas byvala situacia kedysi podobna, aj ked v niecom ina a v niecom nie az v takej miere. drzim vam palce. mamina sa s nim asi nerozvedie, ze? ked ste taka pobozna rodina a ona je taka, povedzme, pasivna. podla mna by jej to dost pomohlo. mozno by si ju mala huckat do toho. alimenty budu a moze si najst aj nejaku jednoduchu pracu, ved by to bolo lepsie ako nic a psychicky by jej to urcite pomohlo..