Nie, srdce mu nestačí. Natiahne svoju čiernu ruku priamo do hrudníka a ťahá z neho dušu. Neľútostne ju škrtí, zviera vo svojich mocných dlaniach, cíti ako povoľuje z nej život, uniká posledná kvapka energie.
Už sa neubrániš, krič, prosíkaj, on sa nezastaví.
Teraz je na rade telo. Tak či tak je už mŕtve, ale aj to je málo. Zhodí ho na zem, vrhne sa na lono, tu je schovaný ten hriech, tu to všetko začína. Drápmi ztiahne kožu, vytrhne svaly, oddelí končatiny, rozhodí kúsky orgánov do povetria. Dielo dokončené.
Spokojný sa pozerá na výtvor, usmieva sa, hádže zbytky do pláteného vreca zlepeného kúskami kože...odchádza pán s menom Nevera.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár