... Hlúpa otázka, na ktorú mám nacvičenú odpoveď.
Si krásna ako vždy, smiem ti to povedať? Možno by som mohol... Snáď, aspoň raz, by som ti chcel ukázať, čo pre mňa znamenáš. Neodvážim sa. Nosím nálepku na duši, zbabelec.
Je to strach, tvoje odmietnutie by ma zabilo, kým tvoj nezáujem spôsobuje len nehojace sa rany.
Mám aspoň chabú nádej, falošnú vieru a nekonečný chtíč po tvojej láske...toto mi nemôže nikto vziať, ani ty! Nie, kým netušíš čo sa všetko skrýva za tou hlúpou grimasou, ktorou zakrývam skutočné city.
Neúprimné odpovede, na tvoje otázky. Zbrklé poľady do tvojích očí. Nechcem, aby si si myslela, že ja som ten ďaľší v poradí. Ten, čo chce len zneužiť tvoju naivnosť, ten, ktorý túži len po tvojej kráse.
Chcem byť ten, čo ti všetko dá a zároveň ti všetko vezme. Chcem byť tvoj životadárca a tvoj kat, chcem byť tvojim sluhom i tvojím pánom. Ten, ktorému daruješ svoj zmysel života, chcem byť ten...
...Nie nedokážem, vystáť tvoju prítomnosť, to zvláštne čo z teba vyžaruje ma zabíja.
Prosím nepozeraj sa na mňa tým zvedavým pohľadom, nesnaž sa ma prečitať, moje city mám pred tebov hlboko schované a masku na tvári dobre upevnenú.
Dnes ťa znovu okmlamem, ako toľokrát pred tým, aby som sa zachránil pred hriechom. Áno to bude hriech, dovoliť si ťa milovať. Ty a tvoja láska ste neboli stvorené pre mňa, nie pre takú zblúdilú dušu, nie pre takého tuláka, ktorý ti môže ponúknuť len to, čo sa v dnešnom svete nepoužíva, to čo býva ľuďom na obtiaž, s takým podivným menom...
...a tak sedíš vedľa mňa a rozprávaš...usmievaš sa, hľadíš na hviezdnu oblohu...a ja trpím, tak krásne...tvojou prítomnosťou...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár