Čo je na tom tak úžasne krásneho, je zosilnený pocit vnímania všedných vecí. To čo každý z vás berie ako samozrejmosť mne dnes pripadalo ako čarovný svet. Po dlhej dobe sa mi páčilo ako sa ľudia na mňa dívali. Inokedy by som mala okamžite predsudky k samej sebe. Ale dnes nie. Prečo? Neviem. Neviem čo bolo také zvláštne na dnešnom dni, že si uvedomujem takéto veci. Možno je to aj prostredie to, že som mimo Slovenska, možno sú to ľudia okolo mňa, ktorí nemajú za potrebu ma podviesť alebo mi nejako ublížiť. Teda aspoň som po určitom čase nadobudla taký dojem
.
Páčilo sa mi ako skupinka talianov dnes obzerala môj Tirolsky kroj (pracovné oblečenie). Po prvý krát som to zobrala ako pozitívnu vec . Páčilo sa mi ako mi dnes šéf pomáhal s obsluhou. Nebrala som to ako zlyhanie mňa t.j. , že som zlý pracant a nestíham , ale jednoducho sme mali veľa. Páčilo sa mi ako som si dala poobednú siestu v posteli. (šlofíka). Dnes sa mi zdajú všetky veci super. To ako prišla búrka a zmietla skoro celú terasu . (dobre preháňam ). To ako som sedela za stolom s kamarátmi. To ako šefová sestra krochká pri každom otrase smiechu. Ako sa mi snažil jeden burzový maklér vysvetliť ako to vlastne behá vo svete akcii. (To skôr pochopím kvantovú fyziku. )
Neviem, keď sa vrátim v spomienkach naspať bolo tisíce takých všedných dní a predsa boli iné. Bolí iné kvôli pohľadu na svet, ktorý som mala a viem, že prídu dni keď sa mi tento pohľad vráti. Ale teraz dúfam, že nie. Že toto prebudenie do všednej reality zostane v takýchto farbách.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár