Tlak, tlak na hrudi, nechytám vzduch
Ležím na chrbte na bielej ceste z bieleho betónu
padajú ďalšie kilá, celé tony mega tony giga, tera...
a ešte viac.
Pukajú rebrá, ten pancier ochraňujúci srdce.
Kosti sa zadierajú do Pľúc prepichávajú každú jednu bunku
a potom
príde na rad to červené búchajúce
ten znak života
prásk ako balónik
ako všedná hračka v rukách malého dieťaťa
rozdrtí sa na malé triesky, sklené črepy
zadierajú sa okoloidúcim do bosých nôh.
Len tebe nie ty máš topánky.
Ten chlapec tam vzadu
prečo zbiera to čo zostalo?
láta lepí zošíva, skladá,
zastavuje ľudí vykupuje
čistí ich rany spôsobené mojou explóziou .
chýbajú však diely
tie čo zostali prilepené na tvojej podrážke
a tak v záchvate šialenstva
chlapec mi dáva du ruky darček
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár