Dnes nesneží a ja sa teším na zajtrajšie voľno, lebo medzi časom, mi to začalo už vážne hrabať na moju hlavu. Och áno, je to proste nedostatkom voľna a samozrejme, že človek si myslí, že je mašina, ale nie je a telo proste občas povie dosť. Keď som včera videla už sivé kruhy pred očami, mi došlo, že alrounovej nepomôže žiadny redbull ani nič podobné. Na otázku „ako sa máš“ mám už normálne chuť dávať kopance do zadku, áno som tak ďaleko a čakám kedy ma vyhostia z tejto krajiny. V nočných správach by bolo nasledovné, „Keď sme prišli na miesto činu, stáli ľudia v kruhu okolo dotyčnej osoby, šúchajúc si zadky a ona sa snažila vytiahnuť si nohu z prdele svojho nadriadeného. Z tohto dôvodu vyššie príslušné orgány priali návrh, aby osobu *** odviezli na bližšie neurčené miesto, z dôvodu všeobecnej bezpečnosti.
Ľudia pri obrazovkách sú znepokojení a rozhodli sa podporiť hospitalizáciu. Príspevky posielajte na moju adresu a na moje bankové konto.
Minule sa spustil požiarny alarm. V celom hotely to tu vyzváňalo ako na prvého mája. A ľudia? Nič ani ich nehlo, ďalej popíjali svoju kávičku, na bare hrali pokra. Nenapadlo ich, že by mohlo vážne horieť.
„Počúvaj Oľga však ja mám full haus a dáko sa ti dymí z vlasov. Možno predsa horí, mali by sme sa ísť pozreť na malého Ondráška, aby mal dosť čerstvého vzduchu.“
A v tom by som zas musel ja začať kopať ľudí do zadkov, lebo by som to v tom momente považovala za niečo, ako duševnú očistu. Tak nezabudnite mi posielať tie príspevky.

Dnes som rozmýšľala akú podobu má smrť. Keď už sme dali ľudskú podobu Pánovi Bohovi, tak prečo nie aj smrti. Ujko samá kosť a koža, s veľkým klobúkom, v čiernom plášti, inak do tváre sympaťák. Keby ste ho stretli na ulici, dali by ste mu kus chleba.
„tunakáá najedz sa ty chudáčisko. A nie je ti zima? Dám ti tatranského čaju na zohriatie, len pojď na jedného panáka.“

A tak by sme si spolu sadli do staničného bufetu na železničnej stanici v Dolnom Kubíne a popíjali. Po piatich panákov by mal ujko dosť. A tu by bola tá dilema. či ho nechať len tak, odloženého na stoličke v polohe supermana, alebo by som ho odvliekla a poslala vlakom ďalej, teda k tebe, alebo tebe, alebo k tvojej susede, ktorá si nikdy nezastrie záves, keď sa prezlieka. V každom prípade by som opila smrť, lebo ani smrť nie je pripravená na riadnu slovenskú (oravskú) chľastačku. A ako sa nenadarmo vraví, ožratému aj smrť uhne z cesty. Teraz už viete prečo. Za to môžem ja, lebo si ešte dobre pamätá tú hanbu na stanici, ako som ho musela vliecť do reštauračného vozňa, aby sa trochu najedol. Problém je v tom že v oravsekej strele, žiadny reštauračný vozeň nie je. Tak sme si museli počkať na prestupný rýchlik Liptov so Žiliny do Bratislavy, ale tam som ho už nechala samého.
Takže, keď stretnete niekde v Bratislave podivného týpka s odporom k tatranskému čaju je to môj starý známi smrť.
A to je pre dnešok asi tak všetko deti moje osprostené, do skakavenia, dala by som aj dáku moju originálnu znelku na rozlúčku ,ale to by som vás pripravila o ďalšie napínavé čítanie so života slečny Alrounovej .

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
kosmiklove  1. 3. 2013 13:15
tatransky neee
2 
fotka
kokinka  2. 3. 2013 03:18
aj som sa pobavila na tom tatranskom čaji _
Napíš svoj komentár