Chemické pokusy, moje telo slúži ako vyskumná stanica lásky.

V môjom vnútri je to ako v laboratóriu jedného šialenca. Explózie výbuchy, oheň suchý ľad, rýchlo rastúce kvetiny meniace sa z ruží na masožravé potvory.
Láska nie je pre mňa. A dúfam, že ma bude veľkým oblúkom obchádzať. Nestojím o ňu...Myslite si hocičo. Zažila som ju v tých najrôznejších podobách.
Nechcem, aby ešte niekomu na mne záležalo. Láska k chorým ľuďom totiž bolí. A ja ako motýľ bláznivý, rada prykrívam ľudí svojimi krídlami. A oni nechcú sa ich dotýkať v nádeji, že ich nezničia alebo naopak dúfajú, že motýľ s ohotrenými krídlami už nevzlietne. Pamatám si ako som kráčala len tak sama pocuchaná láskou. Po ceste môjho ja....lenže srdce svedomie nemá. Je mu jedno čo prečo, nepýta sa či smie alebo či chcem, jednoducho si robí so mnou čo chce. A z toho mám strach. Nedokážem zastaviť enormný vplyv mojich emócii. Nedokážem potlačiť moje túžby po smrti.

Viete ak sa emočne odpojíte od ľudí stanete sa naozaj slobodnými.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu