Vieš, dnes mám chuť utiecť. Bežať a jednoducho sa nezastaviť. Preč od toho všetkého. Preč od teba, tvojej lásky, uniknúť z tvojho náručia. Dnes sa budem vyhýbať tvojim dotykom, tvoj pohľad ma posúva do zadu a moje bozky budú toto ráno páliť.
Nikdy som nedokázala sa skloniť pred autoritou, možno preto ma dokázal zastaviť len tvoj úder. Ľahostajná k svojmu životu som riskovala samú seba, riskovala som všetko čo sme spolu vybudovali. Zraňovala tvoje srdce, šliapala po tvojej duši. Nedokázala ma zastaviťani láska k tebe. V mojích žilách kolovala túžba po slobode, voľnosti, nezávislosti. Len nekončiaca cesta skrz veľkomiest, prašné chodniky cez veľkolepe hory a vlnivá voda v oceánoch, to v skutočnosti vedelo naplniť moje oči farebnosťou a moje srdce zaplavil pocit vzrušenia, ktorý som tak milovala. To všetko som potrebovala aby som dokázala znovu žiť.

Aké môže byť len nezmyslené bojovať proti svetu?

Dnes ma budeš musieť opäť pustiť, aby som sa ti zajtra mohla znovu zničena vrátiť. Vrátiť, pokorená svetom. Ty ma privinieš k sebe, pofúkaš odreté kolená, usmeješ sa a ja budem vedieť, že je všetko opäť v poriadku.
Budeš si moju prítomnosť vychutnávať, budeš ma ľúbiť, zaplavovať tvojou nekončiacou sa starostlivosťou. Toto a omnoho viac mi budeš dávať, vo víre lásky budeš dúfať, že moja túžba po svete a slobode sa unavý a ja konečne nájdem naplnenie, skloním svoju hlávku v tvojom klíne, na večnosť ostaneme spolu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár