Tie dni, keď dokáže ublížiť už len tón, nie to celé slovo. Keď sa snažím utiecť pred tieňom skôr, ako by som mala vidieť celú postavu. Obdobie keď sa frustrácia mení na depresiu a depresia na sebapoškodzovanie. Paradox...ako človek nájde oporu v neľudských, chladných veciach. Ten metálový lesk. Len chvíľkové šialenstvo. Blázon, ktorého môže zastaviť iba ďalší blázon. Je to ako jed, ktorý lieči. Odporné, pohŕdania vhodné. Nech. Človek sa skôr či neskôr nevedomky zmení, na ich obraz. Škoda, že predsudky dodali deformácii. Alebo sto krát opakovaná lož sa stane pravdou. Tentokrát to bolo tak, že podľa obalu súdili. Však ako inak by to mohlo byť?

Kurva
Samozrejme...ten úsmev, tie oči vlastne ona sa preto narodila, má všetky predpoklady. Jej krivky, jej prsia jej lono...ale čo jej duša?
Ach áno tú naivitu si „pomýlime“ s lacno sa predvádzajúcou.

Žiarlivosť.
Nie. Ona nemá určite city a pocity. Vhodný fackovací panák. Auslenderka, cudzinka, aj tak sú všetky také isté.

Moja obľúbená téma je ? ...škatuľkovanie. Tabuľky, normy, parabole, krivky, centimetre, kilogramy, plus, mínus, veľkosť topánok, farba vlasov... dáme to do počítača a mám charakter a vlastnosti človeka.

Nie, nie je to smiešne, nie je to ani smutné, je to impozantné, grandiózne, otvoria sa mi oči do korán pri rozsudkoch našich porotcov.

Niekedy sa človek stráca sám v sebe v ich obrazoch, v ich túžbach.
Kde je? V ľavo, v pravo, hore, dole, tam všade, kde by ste ju chceli mať, stačí povedať. Predsa tak ľahko to ide no nie?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár