Znova si sa zatúlal. Niekde, niekam, s niekym. Mám snáď veriť, že som tam s tebov? Často sa nechám obíjmať žiarlivosťou. Bez vánku sa ani lístok na strome nepohne. Tak ako to, že bez dôvodne?
Odišiel. Dala som mu voľnosť, po ktorej tak túžil. Asi je ťažké odolať pokušeniu, vzrušeniu. Snáď nie som dostatočne silná, aby som bola jediná.
Vracal sa vždy naspať. Ale prečo? Z náručia jednej, aby zas prišiel k inej? A niekde na konci som bola ja. Vždy sama, v slepej naivite som myslela, že to ja som pre neho tá pravá.
Noc čo noc som ho čakala pri sviečkach a svetle mesiaca. Strach o teba. Keď si prišiel odmenou mi bola ignorácia alebo...
Hodina nehy keď si sa vrátil zlomený.
Deň uplynie rýchlo a hodiny sa strácajú v tích nespočetných mesiacoch. A ja stále čakám až sa vrátiš, možno je to zo zvyku a možno je to sľub a možno je to len myseľ blázna, ktorý miloval iného blázna v domienke, že tak to má byť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár