Malá postava schúlená v rohu malej izbietky. V bielom šate zahalená. Vlásky strapaté. neupravené, tvár vyblednutá bez života, v očiach bolesť, na srdci smútok a duša tá zostala z druhej strany dverí, tam vonku...nesmela prekročiť prach tejto miestnosti.
Čo je to za telíčko bez dušičky...mŕtve, na pokraji šialenstva.
Muselo to tak byť, museli odeliť to, čo ju robilo tak zraniteľnou. Aj ked to znamenalo zobrať jej to najcenejšie. Tu bola aspoň na chvíľu v bezpečí...zrazu to bola len postava prázdna, bez mena len akési číslo tvorilo jej zaradenie.
Vyziabnuté rúčky sa dotkly kovovej mreži na okne. Slnečné paprsky sa jej zabodli do očí, otvorili ich do korán. Rozžiarili jej tvár. Jarný vánok ju pošteklil vôňou kvetou. Spev vtákov hladili jej uši a jediná túžba po slobode ju držla pri živote.
Dva svety rozdelené hrubým múrom. Na jednej strane pulzujúca príroda a na druhej len akési zjavenie, len niejaky prízrak toho, čo kedysi bolo.
Stála pri tom malom okienku, nepúšťajúc sa kovovej zábrany. Pohľad upretý tam do diaľky, tam kde kedysi bola šťastná.
A tak ako keď otrhnete kvetinu a date do vázy bude vaše oči kochať len krátku chvíľu, uvadne. Tak ako keď zavriete divoké zviera do klietky, ochabne. Tak pomaly ona mrela, tam v tej tmavej izbe s jedinou túžbou po slobode. Ešte raz sa prejsť pomedzi mohutné stromy, zacítiť na nohách šteklenie trávy, ruka v ruke...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
kawanabe  19. 2. 2011 19:26
Toto si napísala úžasne...
2 
fotka
alroune  19. 2. 2011 22:45
@kawanabe ach ani nevies co pre mna tvoj nazor znamena
Napíš svoj komentár