Lolita

[IMG]

[/IMG]




Sedela na zemi. Slzy sa jej kotúlali po bledej tvári. Takmer nechytala vzduch. Ten strašný vzlikot, ten neznesitelný zvuk. Zvuk bolesti sa rozprestieral po celej izbe. Hysterická, plačúca čakala na jeho objatie.

On bol v druhej izbe. Zapaloval si cigaretu a pohľad mieril niekde do neznáma. Snažil sa to ignorovať. Ach, nech už neplače to sa nedá vydržať. Cítil, že musí niečo spraviť, nemohol ju tam len tak nechať.
Nie.
Zaslúži si to. Nemala mu klamať. Nie v tejto veci. Boj, vnútorný boj samého so sebov. Cítil, ako ho srdce ťahalo za ňou, chcelo, aby ju zobral do náručia, aby ju pohladil po hlávke. Pousmial sa. Tá predstava jej večne strapatých vlasov, ach ako ich miloval. Ako ju miloval.
Nie
Musí to vydržať. Ešte chvílu, chvíločku a potom ju silno stisne a osuší jej slzy.

Kričla jeho meno. Túžila po ňom tak, ako nikdy predtým. Vedela, že spravila chybu, ale ako dlho ju nechá sa takto trápiť? Trestá ju. Spravila predsa všetko, aby jej odpustil. Chcela mu to všetko vysvetliť, ale on jednoducho nepočúval, jednoducho odišiel, buchol dverami.

Cigaretu zahasil do preplneného popolníka. Chytil pohár do ruky. Chcel sa napiť. Povzdychol si. otlačky jej zvodných pier na matnom skle, jej červený rúž. Ešte si pamatal keď si ho kúpila. Vtedy schovávala svoju tvár do dlaní nechcela, aby ju videl. Aká bola roztomilá, jeho malé dievčatko, jeho lolita.
Stačí musí ísť za ňou veď ju tak miluje, nemôže ju nechať tak veľmi trpieť.

Nie on ju už nemiluje, prečo nepríde, prečo jej nevie odpustiť? Okamih, moment jednej myšlienky. Skrat ubolenej duši. Nôž v detských rukách...

Otvoril dvere...vtedy keď jeden život vyhasínal...aby vyhasol ...aj druhý...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu