Neverná, všetko sľúbiš

Niekedy sa človek neubráni. Neubráni svoju dušu, svoju myseľ. Láska ako jed prenikne do každej škarky tvojho bytia. Rozpína svoju vôľu. Zaslepuje a odsudzuje myseľ. To posledné racionálne sa dá na ústup. Čím viac miluješ, tím viac dávaš. Slepo bez rozmyslu.
Z vášne, však človek len berie, viac a viac. Povedz mi, moja malá zlodejka prečo si prestala tancovať? Už nie je nič, čo by som ti mohol dať a ty to tak chladne zobrať. Za tvoj úsmev na perách, za letmý bozk, ktorý časom stratil na svojej nevinnosti. Prečo mi odmietaš podať ruku? Dotyk, to, čo nás zviazalo do vernosti.

Chránim ťa, čo to snáď nevidíš? Ale ako môžem uchrániť tvoju myseľ? Ako ju len zovrieť a nepustiť von za múry našej lásky? Neverná, všetko sľúbiš, všetko môžeš.
´
Pozorujem tvoje spiace, nahé telo. Pod viečkami nepokojný sen. Tvoja hruď sa dvíha a klesá, tak nepokojne dýchaš. Čo trápi tvoje podvedomie, aká hriešnosť sa skrýva v nevinnej tvári. Krásna, sama si nevedomá svojej moci.
Trasú sa mi ruky, chvejú sa mi pery, pri pomyslení, že možno už zajtra tu nebudeš. Chceš utiecť. Chceš, vysmiať všetko, čo som ti doteraz dal, vysmiať moju lásku.
Tak chladne sa dokážeš na mňa dívať. Vždy si ma nenávidela? Nie, sú veci, ktoré ja mojimi očami nikdy neuvidím. Choď, keď už musíš ísť. Neobracaj sa nestojím o tvoju ľútosť. A srdce... to si nechaj, na pamiatku, aby ti každý deň pripomínalo ako si ma okradla...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu