Nie básnici neklamú, len musíš správne načúvať.

chcel ťa držať v náručí. Vravel, ako ťa moc miluje a ty si plakala. Keď ti prstami prechadzal po tvojej pokožke triasla si sa vášňou. Keď ti dal horúce bozky, cítila si to v každom kúsku svojho tela, to neuveritelné vzrušenie, tú túžbu, viac chcela si viac. Cítila si každé jeho chvenie, každý jeden nádych, ktorý patril iba tebe. On patril len tebe celou svoujou existenciou.
Bolo to ako krásny sen, tie výlety do neznáma, vrúcne objatia a silné stisky za ruku ...pamatáš?
Ešte stále to cítiš, srdce si spieva stále svoju pieseň lásky. Tú pieseň, ktorú ty odmietaš. Zapchávaš si uši, pred tou bláznivou melódiou.
Vráť sa tam kde si bola naozaj šťastná, nezostavaj tu kde by si len mohla byť šťastná.
Príliš veľú daň si žiada tvoje šťastie...ktorú budeš musieť jedného dňa zaplatiť.
Tá túžba neutichá, ať robíš čokoľvek, dusíš ju v sebe dupeš ale ona je stále tu. Možno časom sa ti podarí ju umlčať ale v spomienkach sa bude vždy vracať. A ty si spomenieš, aká si bola slabá, nie pred koncom si to nevzdala, ty si sa tomu koncu vyhýbala a vracala si sa na začiatok.
Tak prekroč tú bielu čiaru namaĺovanú z lásky nebráň sa jej. Neboj sa básnika, že ti raz zlomí srdce. Nie básnici neklamú, len musíš správne načúvať.
Tak ako sa rozhodneš?

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu