Opustil si ma. Tvrdíš, že nie? Ale áno. Ešte, keď som bola malá, správal si sa, ako by sme nikdy neboli tvoji, ako keby ti na nás nikdy nezáležalo. Vieš nepamatám si na teba, len krátke záblesky, bolestivé momenty, keď si nás nechal sa pozerať na tvoje násilie. Večne opojený alkoholom, večné výčitky voči osobám, ktoré ťa mali za otca, voči osobe, ktorá ťa mala za manžela, ktorá ťa snáď milovala viac ako seba. Strach koloval v našich srdciach, strach z teba. Agresia, ľahostajnosť voči vlastnej rodine. Však v krčmách pri prieteľoch je to vačššia sranda nie? Nepotreboval si sa starať o svoje štyri deti o svoju ženu, bolo ti to jedno, či sme hladný, či si máme čo obliesť v zime, bolo ti to všetko ukradnuté.
Neviem, bol si niekedy so mnou na detskom ihrisku, bol si niekedy ma vyzdvyhnúť zo školy, boli sme na zmrzline, správal si sa vlastne niekedy ako pravý otec? Neviem, snáď ma len pamať klame a aspoň niečo nápĺňalo to slovíčko otec.
Vieš na čo, si môj milý ocko spomínam ako prvé? Mohla byť tak polnoc, ty si sa zas vrátil zo svojho výletu po krčmách, tackal si sa, ledva si stál na nohách. Ako vždy to bolo po výplate, alebo zálohe? V podstate je to jedno... Mama sa opovážila si pýtať peniaze pre tvoje hladné deti. Smiešne však? Keď peniaze skončili v automate alebo na kartovom stole. Taká opovážlivosť. Peniaze? Tu máš peniaze...a leteli údery...
Pri týchto spomienkach sa mi tisnú slzy do očí, ale nebudem plakať, už nechcem kvôli tebe vypustiť ani jednu slzu, Otec. Nikdy ti neodpustím skazené detstvo mňa a mojích súrodencov, nikdy ti neodpustím čo si nám psychicky spravil, nikdy ti neodpustím ako si ublížil žene, ktorej jedinej záležalo na tebe...
...nikdy ti neodpustím skazené vianoce, nikdy ti neodpustím tu hanbu, keď sa vysmievali ľudia na vôkol, že pán XY tvoj otec je obyčajný ožran a násilník...je toho monoho ....
...ale napriek tomu všetkému čo sa stalo si stále môj, náš otec...aj keď to stále všetko bolí s odstupom času sa rany hoja...a ja dokážem znovu sa s tebov rozprávať, napriek všetkým tím útrapám, napriek všetkým hrôzam čo sa stali...
A dúfam, že jedného dňa ti dokážem odpustiť...

 Blog
Komentuj
 fotka
ambrablack  2. 4. 2011 10:53
ak s vami nebýva bud len rada, môj nemusí ani piť, ani niesme hladné aj tak je to len obyčajný chudák,..

na maminu bud hrdá že to všetko zvládla.. už bude len lepšie.. uvidíš..
 fotka
alroune  2. 4. 2011 10:54
@ambrablack ale byva s anmi ked by aj isiel ...len ja som zdrhla ...
 fotka
ambrablack  2. 4. 2011 11:00
tak dobre si spravila,...ja som bola už x krat zbalena len nebolo kam ísť..
 fotka
alroune  2. 4. 2011 11:12
@ambrablack len vies tim utekom sa nic nevyriesi
 fotka
ambrablack  2. 4. 2011 11:18
aspon to nemusíš stale trpieť.. najlepšie by bolo keby ušiel on... alebo keby ho tvoja mamina vyhodila.. lenže 4deti nieje to take lahke co?..
 fotka
alroune  2. 4. 2011 11:49
@ambrablack vies my sme uz vsetci v postate dospeli ale je to stale tazke a ona ho nevyhodi kde by siel skoncil by na ulici ako bezdomovec...a to by moja mama nikdy nedovolila
 fotka
adsy  2. 4. 2011 12:12
@alroune Poznám to veľmi dobre, čiastočne z vlastných skúseností a čiastočne z videnia v iných rodinách. Ale odpustiť treba. Je to cesta ku šťatiu.
 fotka
alroune  2. 4. 2011 12:31
@adsy neviem ci mas v tomto pravdu keby sa snazil aspon zmenit keby aspon priznal chybu tak by to bolo ok ale takto sa to neda ked vlastne ani nestoji o odpustenie
 fotka
lenkaska1  2. 4. 2011 12:48
poznám
10 
 fotka
chidori  2. 4. 2011 13:33
stali? alebo stávajú stále... ?
11 
 fotka
alroune  2. 4. 2011 13:36
@chidori vies ze momentalne nemam take informacie ajked viem ...co sa deje...ale nie som pri tom
12 
 fotka
ambrablack  2. 4. 2011 14:21
to je jedno či si dospelá abo dieťaa... ubližuje to vždy rovnako.. možno v dospelosti ešte viac lebo čakaš ýže sa veci zmenia... a hm mozno by si to zasluzil skoncit ako bezdak mozno by sa uvedomil... aa k tomu odpusteniu... vieš na čo odpušťať niekomu kto o to nestojí?
13 
 fotka
adsy  2. 4. 2011 16:39
@alroune to že oňho nestojí neznamená, že mu nemáš odpustiť. Keby som neodpustil všetkým, čo mi kedy ublížili tak nie som šťastný. POmoc je šťastie, ochota a sila odpustiť. Sila pomáhať a dávať sa aj keď ti tí druhý ubližujú.
14 
 fotka
alroune  2. 4. 2011 16:45
@adsy mas pravdu ...ale nemozes odpustat do nekonecna ?

ale nejde tu o mna ako osobu skor mu neodpustim to co spravil mojim blizkym to co spravil mne je davno za mnou koniec koncom aj tak nezijem na slovensku

len vies obcas sa zobudim s takym zvlastnym pocitom navratu do minulosti mozno preto som napisal ten blog asi som to jednoducho musela vypustit von
15 
 fotka
chidori  2. 4. 2011 17:24
Nech si každý odpúšťa komu chce. Je to individálna myšlienka. Každý človek má iné city, a znáša to inakším spôsobom. Ja mu neodpustím a tým to hasne. I keby sa ospravedlňoval sto rokov, keby žobral o odpustenie, keby ľutoval. Mne je to ukradnutné. Ak nemá niekto svedomie na to,a by sa zastavil v ten čas keď ubližuje, neverím, že má svedomie, aby mu to bolo ľúto po 25 rokoch.
16 
 fotka
stenatko  2. 4. 2011 21:45
V poslednej dobe si hovorím, či existujú ešte normálny ockovia...
17 
 fotka
alroune  2. 4. 2011 21:49
@stenatko ci vobec existovali normalni cest vynimkam
18 
 fotka
stenatko  2. 4. 2011 21:50
Aj mne otec zničil život.



Ale akosi inák.
19 
 fotka
marttina  2. 4. 2011 22:48
neda sa mi to poriadne citat na pozadi, strasne namaham oci, mozno ked budem mat za sebou viac spanku tak sa zmohnem.
20 
 fotka
adsy  11. 4. 2011 18:34
@alroune odpustenie je podstatou lásky a ukazuje tvoju vnútornú silu a čo sa skrýva v tvojom srdci

Ak sa zobúdzať tak to znamená, že s tým nie si ešte vyrovnaná a trápi ťa to. No odpustenie prináša úľavu.
Napíš svoj komentár