ONA tá príčina všetkého. Tá malá organická chyba tohto sveta. Nie, nie su to silné slová...hm...nie je to ani nenávisť čo ma zviera, lebo nenávisť je príliš namáhavá pre moju myseľ. Je to skôr povinosť mňa, ako občana tohto štátu, odstrániť tohto príživníka ľudských slobôd, hlúpeho feminizmu a komplica mužskej nenávisti.
Ó áno...ako túžim zabiť tú malú pliagu. V mojich snoch som to všetko naplánoval, celú postupnosť. Musí trpieť ako ja. Keby ste len vedeli čo mi spravila...tá malá kurvička.
Zajtra, áno zajtra to spravím. Najprv si ju odchitím, keď pôjde cez park. V noci, vtedy je to najlepšie. Človek nikdy predsa nevie, či na blízku nebudú ďaľšie tohto tipu.
Potom ju zdrapím, za ruku. Hodím na zem. Vyzlečiem. Nech len sa pokúsi kričať, nič jej nepomôže...
Ako ma táto predstava napĺňa. Zaspávam s úmevomm na perách. Možno jedného dňa dostanem aj niejaké vyznamenanie alebo dokonca osobnú pochvalu od pána prezidenta. Potrasie mi rukou a ja budem dokonca aj v telke. Keby sa tohto dožil môj otec. Viem, že by bol pyšný na mňa. Vždy mi vravieval...
-synak žiadna ONA ti nesmie vstúpiť do života tak, aby ti ublížila
-prečo?
-pozri sa na tú moju ONU chcela byť ONA viacerich
-myslíš JU?
-áno JU
-ale veď tá je už mŕtva dva roky.
-ja viem synak, však sám som sa o to postaral, lebo spravila to že chcela byť s viacerími a to sa nerobí už chápeš? Mala byť iba ONA moja.
-áno ocko poslúchnem ťa
Teraz idem spať.
zajtra...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár