Poďakovanie pre Alberta. Alebo, ako ti človek zmení život za dva dni.

Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Viem, proste v živote to tak chodí. Je zvláštne, že na niektorých si nespomeniem, hoc som ich poznala dlhšie. A práve naopak, občas stretnem človeka, ktorý sa mi vryje do srdca vo veľmi krátkom čase.

Možno to bol ten kľud, čo z neho vyžaroval a ten úprimný úsmev, čo v sebe mal. Alebo to bolo to výnimočné čo v sebe nosil, tú úžasnú dušu, čo hladila ľudí na vôkol, každým jediným slovíčkom. Mal v sebe tú moc robiť veľké veci, dokázať zmeniť ľudí cez noc, poblázniť celé davy alebo dať jednoducho nádej jednému dievčaťu, ktorú život upúšťa rýchlejšie ako je normálne skrz jej chorobu. Možno to bola jednoducho jeho nátura, jeho dar od boha, ktorým si nebol sám tak vedomí.

Je to tá osoba, do ktorej sa proste človek zamiluje. Ktorá mi nedá spať, na ktorú musím myslieť a klásť si tie otázky prečo? Čo keby?...Láska na dva, tri dni....a predsa na celý život. To čo oči nevidia, srdce napokon nechá zapadnúť prachom.

Čas, ten zlodej spomienok.

Každopádne prišiel a odišiel, tak ako všetci predtým. Odišiel za ženou, za prácou, za povinnosťami jednoducho odišiel, lebo musel, chcel.
Vo mne zostali jeho slová...jeho roztržitosť, jeho trasúca sa ruka, keď mi podával čokoládu na rozlúčku. ..
...a tá otázka ....čo keby....

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu