Ležíš pri mne, tak nevinná, v tejto chvíli zraniteľná, hľadáš moju náruč, moje pohladenie. Priviniem si tvoje nahé telo, tak krásne vášňou rozpálené, položím tvoju hlávku na moje ramená. Zatváraš oči, vieš, že v tejto chvíli ťa ochránim, pred zlým svetom, pred nimi. Pred tími ľuďmi, ktorí mi ťa zajtra budú chcieť vziať.
Nie, tentokrát im to nedovolím, si moja láska, si môj siedmy hriech, si zmysel nezmyselného bytia, si všetko prečo dokážem ešte existovať.
Ty spíš, tak sladko spíš, netušíš čo sa odohráva v mojej mysli.
Vedia, že v tejto chvíli sme spolu, tí, ktorím si predala svoje telo, práve oni, čakajú tam vonku, čakajú na svitanie, na teba, aby si znovu ukájali svoje túžby, aby si znovu naplnila miesto v cudzom náručí.
Nepokjne sa chvejejú tvoje viečka, podvedomí strach ti ničí spánok. Nevieš, nemôžeš ešte tušiť, že toto ráno ťa vyslobodím.
A tak čakám kedy slnko znovu vrhne svoje paprsky do tmavej miestnosti, kedy pohladí teplími lúčami tvoju bledú tvár.
Dnes budem držať nástroj ničivý, ktorým ťa zbavím tieňov tvojej minulosti.
Už ich počujem tentokrát však padnú oni.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár