Pamatáš na ten moment keď, som ťa uvidela prvýkrát? Vtedy som bola ustráchaná, bála som sa všetkých a všetkého.
Išlo to tak rýchlo, tie neskutočné momenty, hodiny, dni, spomienky na lístie, ktoré nám šuchotalo pod nohami, snehové búrky, ktoré mi znepríjemňovali cestu za tebov, nežné dotyky, nekončiace sa bozky, vášnivé milovanie, i zloba a neprajnosť ľudí a omnoho, omnoho viac...
...všedné veci, však pri tebe sa zdali byť výnimočné a výnimočné veci sa stávali úžasne krásnymi...
...a teraz spíš, aj keď na stovky kilometrov vzdialený, predsa neuveriteľne blízky. Cítim tvoj dych na mojej pokožke, cítim tvoj nepokojný spánok a cítim tvoj tlkot srdca, ktorý poháňa naša láska.
Všetko sa dokáže skomplikovať, tak neuveriteľne rýchlo, zákerne, osud dokáže bodnúť svoj meč v ten najkrajší okamih, aby sa z neho stala len ďaľšia ubolená chvíľa, spomienka na to, čo ti v jeden moment dal, aby ti to mohol nenávratne vziať. Zanechá len prázdnotu a oči pre plač.
Viem, že ty budeš naďalej pri mne stáť, tak ako ja pri tebe, aby sme zabili hriechy minulosti a rany spôsobené najbližšími jednoducho na neviditeľné jazvy zmenili...
...
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
miriambeloved
31. 3.marca 2011 09:44
to je o tebe alebo o niekom inom?
5
tak jednoducho napisane a pri tom tak zivo nakreslene. ozivaju spomienky.
9
zevraj... ach ako dlho som sa uz necervenala, zislo by sa mi asi aj
Napíš svoj komentár