Je to zvláštny pocit, že raz budem patriť pod slovíčko štatistika. Niekde nejaký pán alebo slečna, nahádže pár čísel do tabuliek počítač to usmerní. Do stĺpca spôsob, dá len NEZNÁMI a dôvod NEZISTENÝ. Z roka na rok narastajúce číslo. Smutné? Možno. Ako veľmi sa snažili zistiť ako? prečo? koho to z nich naozaj zaujíma? Ona je mŕtva a vlastnou vinou. Určite len depresívne dievča, asi ju nechal chalan, dáke tie drogy a alkohol typický prípad. Treba to nejako zaškatuľkovať, orámovať, prideliť číslo a niekde uložiť. práca pre dnešok dokončená. Jeden príbeh uzavretý, zostalo snáď pár uplakaných očí...
...ľudia majú radi šokujúce štatistiky. Čím je číslo vyššie tím intenzívnejšie je pohoršenie, pať minútové pokrútenie hlavou a mňa sa to aj tak netýka...Ale život nie je fér hráč a náhoda to má všetko dopredu vypočítané.

Aký je to len rozdiel...aj tak celý svet sa točí len v číslach. Koľko máš rokov, koľko máš súrodencov, počet obetí po zemetrasení, nárast percent na burze, nárast čísel na tvojom bankovom konte, počet dievčat čo si pretiahol...a mimochodom vieš ešte mená tých dievčat?

Aké je ľahké nahádzať všetko do jednej krabice založiť vrchnák, oblepiť hnedou páskou. Vložiť škatuľu do police a zavrieť dvere. Dobre splnená práca. Skončený deň, ukončený život.

 Blog
Komentuj
 fotka
jin15  1. 9. 2011 14:53
ja ich napríklad viem
Napíš svoj komentár