V očiach si mala celý svet, tak krásny, sklenený. Pohodila si kľúč od svojho tela medzi ľudí. Ktokoľvek ho zdvihol a odomkol. Brala si predné miesta, svetlá reflektorov ťa oslepovali tak mocne, že si ma nedokázala vidieť. Snažil som sa uchopiť tú šancu a prejsť cez dvere prvý, snáď by som bol posledný.
Schovávaš srdce pred svetom, tvoj zničený chrám. Nechám do neho vniknúť zlodejov zlých snov, nech sa z neho stane nový svet. Svet, do ktorého by si sa vrátila aj ty. Tak prestaň sypať soľ do vlastných očí a podaj mi ruku...
Nepýtaj sa ma kam utekám, však miesta poznáš, tam ťa počkám...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
greendgirl
16. 4.apríla 2011 18:41
toto sa mi strašne páči
Napíš svoj komentár