Neostalo mi nič iné ako sa pozerať. Všetko, čo som na nej tak milovala, sa snažila zabiť. Tú krásu, ktorú v sebe nosila, nechala pre iných, aby ju zneužívali. Nepomohlo, keď som jej vravela, že sa to nikdy nezmení, kým sama nebude chcieť. Nechala sa unášať životom. Prijala svoj osud, tak ako iní diktovali. Nie, nebola nevinná. Možno si prežila až moc zlého na to, aby pochopila, že stačí chcieť. Je jednoduchšie na seba nechať hádzať špinu ako sa postaviť a presviedčať masu o opaku. Sledovala som, ako vädne jej duša. Zamkli ju vo svojom svete. Kľúč mal hocikto z nich. Neotvorili dvere. Túžili , aby oni boli tí prví, ktorí si ju vezmú, keď budú potrebovať. Ako dlho dokázala odolávať, kým úplne podľahla tomu labyrintu. Možno som si ju mala zobrať k sebe. Ale prečo? Bola by som snáď lepšia ako oni? Nemala som právo, nikto nemal.
Len ona vedela, prečo to tak je. V podstate nikdy nikomu nepatrila. Cez všetku snahu dokázala byť slobodná. Smiala sa keď si mysleli, že vyhrali. Nechápala som. Až jedného dňa sa mi otvorili oči.
Ten deň sa mi zapísal do vedomia, ktoré do vtedy nebolo pripravené prijať pravdu o nej. Videla som ju tam ležať. Pripútanú k posteli, pripútanú k prístrojom. Prísne pohľady lekárov. Arogantné reči sestričiek. Všetci si mysleli, že vedia čo sa stalo. Povrchné myšlienky, ľahko sa odcudzuje osud jedného človeka, horšie je to pochopiť, prijať. Ja som pochopila , prečo sa vtedy smiala. Vedela, že nakoniec vyhrá ona. Lenže ani netušila ako sa mýli. Takto to nefunguje. Nie v tomto svete. Zlomili ju, podarilo sa im to. Čo všetko sa odohrávalo v jej hlave tam na tom nemocničnom lôžku, plakala. Stala sa len ďalším číslom. Ďalšou šokujúcou štatistikou. Už nebola voľná , zhoreli krídla. Zamkli ju tam medzi štyri steny. Snáď jej chceli pomôcť, lenže nevedomky jej ubližovali. Zobrali jej slobodu, to čo malo pre ňu najväčšiu cenu od čoho sa odvíjal celý jej život...Len škoda, že videla slobodu vo smrti to oni nikdy nepochopia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lucinka7
21. 7.júla 2011 14:49
Úžasné. Nemali by sme nikoho súdiť, dokým ho nespoznáme. A veľakrát ani potom.
Napíš svoj komentár