Aká harmónia momentu zavládla na vôkol. Bolo úžasné po dlhej dobe len tak sledovať hviezdy. Akoby sa v tom okamihu zastavil čas. Vo vzduchu poletovali drobné dúhové svetielka. Zázraćný nočný svet otváral svoje brány. Nekonečný pokoj vládnuci spiacou krajinou. Dokonca aj tie najmohutnejšie stromy povolili napätie v konároch. Neuveriteľné čaro nočnej prírody sa svojimi nežnými pazúrikmi zarývalo do všetkých zmyslov. Melódia vánku mi vibrovala celým telom. Bola to snáď mágia, kúzlo, niečo nepochopiteľné.
Možno si v ten okamih cítila to isté. Ležala si vedľa mňa so zavretými očami. Ryšavé vlasy len tak pohodené na tráve. Biele ľanové šaty skrývali neveľkú časť tvojich kriviek. Celé telo snáď splývalo s tím čarom na vôkol. Nikdy som ťa nevidel krásnejšiu. Cítil som ako sa blahom rozlietava celá tvoja duša. V tvojej mysli zavládol mier no srdce to stále pulzovalo rýchlejšie a rýchlejšie. Nechápal som. Ako môže v tebe kolovať taký protiklad.
Nebude to ešte dlho trvať a vysvetlí sa snáď všetko. Prečo si ma vzala v tú tak prekrásnu noc na kraj útesu. Prečo sa na tvojej tváre ihral ten úsmev, ktorý som pred tým u teba ešte nevidel. Tvoje rozochveté srdce a slová ktoré mali byť ostrejšie ako šíp.
Každý básnik by v tej noci vyznal lásku svojej milovanej a ona by s nadšením príjmala jeho slová. Myslel som, že to bude platiť aj pre nás dvoch. Tvoje plány sa však vymykali všetkým metaforám sveta. Oči sa z pokojnej zelenej zmenili na chladnú sivú. Sedeli sme len tak oproti sebe hľadiac jeden na druhého. Túžil som v tej chvíli ťa bozkať na pobledlú tvár každej jednej tvojej pehe darovať jeden bozk. Hrať sa s tvojimi ohnivými vlasmi. V tú noc som mohol byť najšťastnejším človekom na zemi.
Veríte na osud? V Božiu spravodlivosť? Alebo si myslíte, že ste strojcom vlastného života...
Kiež by som ja veril v osud. Jednoducho, že v tú noc čo sa stalo sa malo jednoducho stať. Nejako by som sa s tím zmieril, to že som to nemohol ovplyvniť. Božia spravodlivosť ...hm neviem, ako ďaleko musí človek zájsť , aby boh uprel na neho svoj pohľad a pridal ruku k dielu. Skôr si myslím, že sa len prizerá na svoje ovečky, veď im dal naj (horší) väčší dar a to slobodnú vôľu. A toto ma privádza k záveru, že svoj život si jednoducho budujeme sami aj keď je často krát ovplyvnení veľa vecami. Všetko naše konanie má okamžitý efekt aj keď sa to často krát pochopíme až neskôr.
Tak to bolo aj u teba. Snáď som povedal niekedy niečo, čo som ani tak nemyslel. Možno mi unikalo pri tebe veľa vecí. A kedy sa to všetko začalo rútiť, na to už neprídem. Keby si mi aspoň niečo naznačila skôr...viem, dúfam, že by som ťa pochopil?
Lenže čas nemôžeme vrátiť a spraviť niečo proti tomu, ani posunúť do predu, aby bolesť rychlejšie prebolela.
Od tej noci mávam sny...sme spolu na úpätí brala...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár