Vyliečim tvoje stigma, dosť bolo rán.

Opäť sa vraciaš tam do veľkomesta.
Uprostred starých ulíc, na kamennej dlažbe,
kolená sa ti podlomia.
Pocítiš volanie.
Telo sa ti v prachu ocitá, tvárou v blate.
Strachom sa srdce chveje, vie čo ho čaká.
Strážila som ťa vzadu, na tom kopci,
Kde sa svetlá lámp nedostanú,
kde tiene minulosti, ostávajú uväznené,
medzi starými múrmi (spolu s tebov).
Bojovník na mŕtvom tátošovi
osedlanom tŕňovou korunou.
Tak prečo vlastných hrdinov obetujú?
Ako bolí zrada v mene priateľstva.
Tebe sa moja duša otvorila krásna neznáma.
Skrz tvoje trápenie
Si v daždi pomedzi kvapky tancovala
Tam v domoch
kde láska vyhasla
kde sa samota premieňa v nenávisť
a zloba je moje meno.
Tak tam ti vyliečim všetky stigma,
dosť bolo rán.
Viem , že si ma za blázna mala.
Nie, tebe moje malé dievčatko,
dám to po čom túžiš,
sny, ktoré si stratila
dám ti jeho obraz,
ktorý som v čiernu šmuhu slepú premenila.
Aby si mu navrátila farby a
úsmev Mona Lízy.
A tak ja sa budem prizerať
chrbtom otočená k vášmu šťastiu
z lásky k ľuďom
a vy ruka v ruke v silnom objatí
zabudnete na mňa.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu