Nikdy nie je dosť.
Tých svetiel sveta,
dnes mi to nestačí.
Musia všetky len pre nás svietiť.
Nosím svoju vieru,
otváram ňou všetky dvere.
Čakám ťa na tom mieste,
snáď prídeš.
Vráť mi prosím večnosť
a ja sa zastavím.
Vráť mi môj úsmev,
Daruj mi teplo
aby som roztopila ten ľad medzi nami.
Niekedy musí život bolieť.
Musí ma prevalcovať,
preskočiť,
aby som mohla (pod)ísť k tebe
s neistým dotykom
ťa znovu cítiť
Už nechcem preč.
Láska sa mi vysmieva,
to všetko šedé musí z mojej duše von.

Daruj mi
šťastie.
slnko
svetlo

Nevidíš snáď,
že som stratená v hlbokom snehu.


Niekedy to nie je vôbec tak,
ako som si to predstavovala
niekedy je to lepšie predsa

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár