To máš za to, ty úchylák, za to všetko čo si mi chcel spraviť... neodpustila som si ešte jeden kopanec do jeho kvadraticko-nadrozmerného zadku...
Vedela som, že to už necíti, ale to bolo jednoducho v tej posadnutosti jedno. Prežívala som znovu ten moj pocit nepríčetnosti. Škoda, mal mi sused požičať tú motorovú pílu, by som si z neho spravila štvorhviezdičkový trojchod.
Takú som mala zlosť. Ja mu dám lákať desať ročné dievčatká k sebe domov. Nehorázne, chcel mi dať tú krásnu bábiku z vykladu a namiesto toho sa na mňa vrhol, ako zapáchajúce prasa na svoju prasnicu. Fuj, odporny plešač, klamár.
A tak tu stojím s horúcou panvicou v jednej ruke a s odkosťovacím nožom v druhej.
Pozerám sa na moje veľdielo... (samozrejme som spokojná)
-hmm kde dal len tú bábiku?
-odpovedz mi ty mašuro, kde je moja bábika!!!
Nemala som ho ešte zabíjať, najprv som mala zistiť, kde je môj darček.
Pohľad mi padol na stenu. Bola tam fotka jedneho mladíka...bol to jeho syn? Možno, on bude vedieť, kde je. Usmiala som sa. Áno, áno on to bude určite vedieť.
Chytím do ruky telefón a vytáčam číslo...
Tak za chvíľu príde a konečne budem mať to, čo som od začiatku tak moc chcela. Sadnem si na stoličku mrknem na to zapáchjúce telo a s úsmevom čakám. Potom už len počujem ako sa otvárajú dvere...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár