Ten čas sa zastavil. Stojí, na moje želanie. Okamih stratil na svojej hodnote a nabral časovú gigantickosť. Nebolo to ťažké, len som veľmi chcela.
Ty si zostal nehybne ležať na posteli. Biela prykrívka z červenkastým nádychom zakrývala tvoje telo. Čierne vlasy ti padali aj počas spánku do očí, zdalo sa, že snaď ani nedýchaš. Pokojný spánok ovládol tvoju myseľ. Bol to dokonalý obraz teba, tak ako som ťa vždy chcela mať. Krásny, odpočivajúcí...a iba môj. Tentokrát som vedela, že to bude na večnosť. Ty a ja.
Stála som vedľa teba. Zhlboka som dýchala. Kvapky potu stekali po tvári a srdce búchalo tak silno, že snáď vyletí z hrude von. Zastaviť čas nie je až také jednoduché. Sadla som si na zem. Musela som sa upokojiť. Trasúcou rukou som ti prešla po vlasoch. Tak rada som sa s nimi po nociach hrávala. Ty si spal na mojej hrudi tíško nerušene až do svitania. Ráno si sa prebúdzal s úsmevom na perách, daroval mi bozk a vytratil si sa z môjho nárúčia preč. Odišiel si tam von, niekde za prácou, za povinosťami za priateľmi za ňou - za inou.
Takto to išlo deň čo deň. Nechával si ma tu samú, utápajúcu sa v myšlienkach, v neistote, v bolesti. Večer si sa vrácal ku mne naspať a ja som ťa vždy očakávala. Občas si mi priniesol kvety, biele ruže.
Nenávidela som ich, nenávidela som tie prekliate kvety. Myslel si, že to neviem? Priniesol mi ich vždy, keď sa vracal od nej. Po ceste, ktorú tak dobre poznal, stál malý obchod s kvetmi. tam sa vždy zastavil, aby si takto trochu utíšil svoje svedomie.
Dosť, stačilo tentokrát som zastavila čas. Ty už neodídeš. nemôžeš. Budeš navždy ležať tu pri mne. Presne tak, ako som to na tebe milovala. Nehýbeš sa, nemôžeš už utiecť z mojej náruče.
Rukou som ti prechádzala po tvári, tak chladná, biela. Druhá ruka mi skĺzla na tvoju hruď, tam kde kedysi tĺklo tvoje srdce len a len pre mňa. Viem , že to už dávno tak nie je, nebolo už len moje. To som predsa nemohla dovoliť.
...ležal si na posteli, nehybne... Bielu prykrívku pohlcovala červena farba, rozkvitol červený kvet na tvojej hrudi. Ja som sedela vedľa teba na zemi. Jenou rukou som ti hladila vlasy a v druhej som držala nôž. Zastavila som čas, tvoj čas.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.