Som unavená sama zo seba a viem, že mi nikto nepomôže, že len sama si môžem otočiť prdel oproti vlastnej nohe a nakopať sa poriadne, a keď tak poprosiť niektorých ľudí čo to s radosťou a predstieranou zdržanlivosťou spravia... aspoň niečo keď si nechcú špiniť ruky mojou krvavou smrťou. A to si niektorí hovoria kamaráti a ani nakopať ma nevedia, zabiť no to viem, to je taká požiadavka, no veľká .. adekvátne prirovnanie ma teraz nenapadá.
Prečo si nemôžem cvičiť pekný prístup k životu na ľahších veciach ako je nevrlá sestrička, zakopnutie o chodník, trápne ,,skloňovanie,, slov a podobne? Chcem tak veľa? Asi áno... inak by tento deň nebol ako mnohé iné.... na hovno!! Už som nadávala dnes dosť takže sa obmedzím len na hovienka, do ktorých som sa snažila nestúpiťkeď som sa prinútila na večernú prechádzku lesom, kde pôjdem asi aj zajtra, vraziť si a donútiť sa dostať zo seba čo chcem, keďže doma nemám súkromie ani si v pokoji zanadávať a nebodaj plakať.
Rozmýšľam nad tým slovom OPTIMIZMUS a pekný prístup k životu, prečo mi to nejde, prečo som taká slabá a porazí ma každá kravina. Prečo nedokážem premôcť samú seba. Prečo mi každý nadáva do pesimistov, aj keď ja sama si to nemyslím. jedna kamoška to minule vystihla, konečne pochopila ako to so mnou je: ,, ty si optimista čo sa týka iných ľudí, ale pri sebe si skurvený negativista, ty nie si pesimista, ty si nesebavedomá krava jebnutá". Nuž konečne som to počula aj z iných úst ako zo svojich. Teraz len otázka čo s tým? Sú dve možnosti:
1. maximálne nasadenie hereckého výkonu s presvedčivým výrazom v tvári aká som šťastná, že žijem Pretvarovať sa a hrať, aká som krásna inteligentná a vidieť, len to dobré na tom, že som bez práce, bez prachov, bez výšky, bez normálnej rodiny a bez chlapa..... Šak to má toľko plusov ( ironiu si nevšímajte, na tom sa ešte pracuje ). Chodiť farebne oblečená aj naďalej, ale snažiť sa aj byť farebná vnútri, ani za nič nenosiť ČIERNU farbu, lebo milá moja to si už potom fakt v riti. A prečo sa stať herečkou? Lebo keď sa na niečo hráš, tak si na to zvykneš a potom sa to stane realitou a inak formulované vety kde pointa je tá istá. A ešte kvôli kamarátom a známym, aby mi nikto nenadával za moje reči. Keď sa niekomu nepáči čo hovorím, a že som trápny pesimista a podobne ... tak dúfam, že sa nebudú sťažovať teraz, keď budem síce len hraná figúrka s ružovými okuliarmi, ale aspoň niečo...radšej umelý úsmev ako slzy nie? Už vidím ako budú niektorí protestovať a pekne ich pošlem niekam
2. byť tam kde doteraz a stagnovať, dúfať v to, že zajtra výde slnko a že konečne bude dobre. Že mi z nejakého pohovoru napíšu konečne kladný mail, že vyhrám v lose.... snívať dalej a pritom radšej ani moc nie... lebo to potom kazí oči, keď kukáš stále hore. Presviedčať iných aby sa nezabili, keď sama rozmýšľam akú truhlu si mám kúpiť a hlavne KDE na ňu zoberiem prachy!!! Nechať ten otrasný výraz na svojom ksichte naďalej, držať hubu keď mi nadávajú.... no šak na čo sa namáhať protestovať. Počúvať dookola presviedčanie iných, že nič nie je také zlé ako je naozaj. Protestovať, keď si niekto myslí aký je múdry v niečom čo ani nezažil... a ani ho nenechať dohovoriť
Prečo mám pociť, že sa mi tie dve možnosti pletú a miešajú? Neviem už ani rozdeliť dva odstavce a v každom písať o niečom inom či čo?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
psycholilithka
4. 7.júla 2011 15:27
V druhom bode máš písané, že môžeš čakať, kým sa veci zmenia... Podľa mňa by si skôr mala zmeniť svoj postoj k tým veciam, naučiť sa tešiť sa z maličkostí, neupriamovať svoj pohľad len na to, čo sa kazí a predovšetkým naučiť sa milovať seba samú takú aká si... Ak zvládneš toto, tak všetko pôjde už len k lepšiemu... Presne ako hovoríš, keď sa niečo začne srať, tak nastáva domino efekt... Tak kašli na to, že sa všetko sere, prestaň sa snažiť zmeniť okolnosti, skús zmeniť seba, svoje postoje, pohľady, snaž sa byť šťastná s tým, čo máš a uvidíš, že keď to zvládneš, odrazu sa začne všetko zlepšovať... Šťastie si treba poskladať kúsok po kúsku, nie čakať, že ti spadne z neba Kašli na okolnosti, skrátka zaháj revolúciu sama v sebe a nerieš veci okolo, tie sa ti časom prispôsobia. Hlavne sa ty vnútorne neprispôsobuj a nepodriaďuj im. V celom živote nie je nič dôležitejšie ako duševná rovnováha. Od nej sa odvíja všetko. Byť šťastným je straaaašne ľahké, len treba začať zo správneho konca A naozaj sa to dá, ja som živým dôkazom, kedysi som bola taký istý pesimista ako ty
2
Ňuch-ňuch, @psycholilithka to napísala tak skvele, že nie len s nou suhlasím ale chystám sa aplikovať aj na seba. Podme na to spoločne. Čo ty na to?
Inak, dúfam, že blog pomohol aspon utriedit myšlienky a vyfiltrovať.
MTR!
Inak, dúfam, že blog pomohol aspon utriedit myšlienky a vyfiltrovať.
MTR!
Napíš svoj komentár