Tiká mi to v hlave stále rýchlejšie a rýchlejšie, nielen v hlave, ale celé telo sa mi otriasa tikaním, časovaná bomba nie a nie prestať... neviem ako ju zastaviť. Krútim sa v tom rýchlejšie a rýchlejšie až je mi z toho zle...
Netikajú mi biologické hodiny, božechráň. To má čaká snáď až o nejakých 10 rokov, skôr dúfam nie...
Mne len v hlave a všade okolo aj vnútri mňa hučia obyčajné hodiny, s nejakou divnou pokazenou sekundovkou, príde mi nakazená besnotou tým ako sa agresívne správa.
Pripomína mi aká som pomalá a všetko mi trvá. Vysmieva sa mi, že sa chovám ako malá. Že ignorujem nemilosrdný čas, ktorý ma poháňa nech som kdekoľvek, s kýmkoľvek....
Som už 2 mesiace doma, bez práce, bez brigády a zachvíľu aj bez jedla... ( aspoň schudnem ) Nedobrovoľne nezamestnaná som v tomto dome až veľa hodín počas dňa. Strašný nezvyk. Nemala som kedy spať, kedy čítať knihy a teraz? No aspoň na čítanie mám času dosť a s tým spánkom, no čo predspávam aj do hrobu, možno až tam budem mať prácu, čistiť diablovi topánky alebo podobne....
No hej zase to s tým spánkom preháňam, som si toho vedomá, z odporúčaných 6-8 to dám v pohode aj na 12, no čo nemám sa kam ponáhľať, nič ma nečaká, diár žiaľ skoro prázdny...no hej to, že som doma mi nerobilo dobre nikdy ...
Spím alebo ležím, lebo som unavená, unavená z terajšej situácie, s ktorou už neviem čo mám robiť. Asi 20 pohovorov za mnou, desiatky rozposlaných životopisov, obehané 3 mestá s ďalšími desiatkami až mám pľuzgiere na nohách... a nič veľké otrasné nudné sivé NIČ!!! Rozmýšľam čo robím zle, prečo nemám prácu, prečo nepracujem, aj keď chcem.... Keby to bolo kvôli mojej lenivosti tak pochopím, no chodím hore-dole do mesta na pohovory, pýtať sa stále, každého otravujem či o niečom nevie a aj tak hovno z toho . Na kartičke na bus mám už asi len 1 euro ako dôkaz, že nesedím len doma...
Jaj. A to som chcela ísť od septembra na výšku. Pche: pôjdem tak do riti, vlastne tam už som.. tak len hlbšie asi .. Pred týždňom som bola na zápise, lebo moja naivná makovička stále verí, že stretnem bohatého starého dedka, ktorý sa do mňa zamiluje a bude mi financovať školu ... no hej zúfaly mozog plodí zúfalé nápady.
Asi začnem veriť na znamenia...
Naši na platenie výšky prachy nemajú, na štipko nemám nárok a našetrené prachy bohvieako nemám už.
Mám toto všetko brať ako znamenie, že ja a výška to nejde dohromady? Že čo som si ja krava myslela? Že to bude také ľahké? Jaj jak z nejakého blbého amerického filmu, chudobné dievča sa hrabe na výšku ...
ach čo som si ja len myslela?
...že si našetrím z tej úbohej výplaty v závode, odkiaľ ma vyhodili z neznámeho dôvodu...
...že si vybavím alimenty, aj keď ,,detičky" na súde musia mať voľno cez prázdniny?
...že dostanem štipko, keď je to doma také aké to je? ... na masaryčke nemám nárok na niečo také
...že dostanem automaticky intrák, keď mám ZŤP, aby mi odpadli starosti s bývaním?
a že teš sa, že ťa zobrali na výšku... no to by som rada, ľudia sa mi čudujú, že sa moc neteším. No teším sa, že som prijatá, ale len tak troška, opatrne, lebo realita mi dáva facky, nech sa neusmievam privela ako také teľa.
Všetko je len o prachov. Nech mi niekto hovorí, že nie. Ľudstvom hýbu najmä PENIAZE, SEX a MOC. Skúste mi to vyvrátiť!!!
No idem ja upratovať a potom na bicykli do mesta do knižnice na net, nevadí, že vonku prší... na kartičke svieti EURO, to mi posvieti na cestu ako červená zadná blikačka...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
whatsername8
26. 8.augusta 2011 09:22
silné slová
Napíš svoj komentár