Nie!!! Kričím, asi len mysľou unavená.
Sedím tu sama,
ležím.
Potichúčku mi stekajú slzy z očí.
Plačem.
Vydávajú zvláštny zvuk.
Nie, vravím si, to je iba hudba v pozadí.
Ležím tu so zatvorenými očami,
stískam svoju najmilšiu hračku.
Stojím tu sama.
Nie! Kričím, nie! Zaspávam.
Sedím tu, len zbytočne ležím.
Zoberiem slzu a zo sedu do ľahu ju stláčam v ruke.
Počúvam hudbu, páči sami.
Pozorujem svoj prst, je krvavý.
Smejem sa, och tá morbidita.
Ležím,
kričím. Áno slzy prestávajú stekať.
Púšťam plyšáka – lúčim sa sním.
Mozog sa mi zahrieva?
Nie len chladne.
Púšťam zo svojich rúk minulosť,
pevne zvieram prítomnosť
a v očiach vidím budúcnosť.
Nie!!! Kričím. Nie si sama.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
kaira07
2. 11.novembra 2008 13:39
je to vážne skvelé
Napíš svoj komentár