Všetko je tak nepotrebné,
A hodiny môjho života,
Sú nekonečne dlhé a zbytočné.

Už nebudem roniť slzy,
Každá jedna už stratená,
Ma mrzí,
Všetko je labilné.
Len jedno naisto viem.
Smrť je vykúpením,
A nieje iba sen.

Stojím tu sama,
Na okraji strmej skaly,
Hľadím na to,
Čo ostalo zo sveta.

Všetko je nenávratne preč.
Nádej už nemá význam,
Je to stratené.

Nebojím sa čiernej tmy.
Nastal čas,
Odísť za tým,
Čo ma zachráni.

Moje posledné slová,
V prázdnote doznievajú,
A moje kroky,
Ich pomaly nasledujú.

Tieň môjho tela ma predbieha,
Stávam sa priezračnou.
Nemá zmysel vzdorovať.
Ja ani nechcem byť proti.
Prišlo vykúpenie.

Už nebudem cítiť bolesť,
Len slobodu...

 Blog
Komentuj
 fotka
romika  20. 12. 2007 13:14
tak toto je tá najnovšia! je tiež veľmi pekné tak isto ako ostatné!
 fotka
ritchie  27. 12. 2007 17:04
pekná poem
 fotka
qase  11. 1. 2008 14:11
Myslim ze krajsie sa to povedat nedalo! Uplne s tebou suhlasim. Ten pocit dobre poznam
Napíš svoj komentár