Skutočnosť je len to, čo vidíme svojími očami. Čo však nevieme je to, čo vidia ostatní tými svojími. Už len to je hra - hádanie. Skutočností je nespočetne veľa, pretože každý pár očí vidí to, čo chce. Každý pár sa zameriava na iné, pre nich dôležité, objekty. Každý pár očí pošle informáciu ďalej a vytvára si iné dojmy. A teraz skús prečítať knihy druhých ľudí a zhodnoť.
Nedá sa to. Nedá sa spoznať človeka na sto percent, ak ani on nepozná sám seba. Na to nie je čas.
Každý deň idem von do tej slnečnej krajiny posiatej falošnými ľuďmi s falošnými úsmevmi a falošnými skutočnosťami. Čo je pravé a čo nie? Ktorý úsmev je pravý a ktorý nie?
Prechádzam pomedzi tých ľudí, pozerám im do očí a nevidím ďalej, pretože ani nemám čo vidieť ďalej. Všetci sú na pohľad rozdielni a pritom vnútri tak rovnakí. Prečo sa stali rovnakými?
To, čo je bežné, čo robí veľa ľudí je posudzované za morálne, za správne. To, čo nie je časté sa vymyká normám. Ľudia si diagnostikujú rôzne psychické poruchy a choroby, ktoré ďalej vedú ku fyzickým problémom a pritom si neuvedomujú, že tie normy sú “písané” druhými ľuďmi, ktorí sú nad nami a robia čo môžu, aby naprogramovali nielen svet, ale aj nás ľudí, podľa ich gusta. A tým svojím diagnostikovaním a stresom vznikajú civilizačné ochorenia. Strach je kameň úrazu. Strach je to, čo nás ovláda. Ľudia sa boja rozhodovať, boja sa toľkej zodpovednosti, preto radšej nechajú rozhodovať za seba. Prečo sa tak bojíme? Bojíme sa ich alebo seba?
Všetci sa usmievajú a skrývajú, čo ich trápi. Pozerajú za Slnko na ich pomyselného Boha dúfajúc, že za nich vyrieši všetko on a keď nevyrieši, tak aspoň naňho môžu všetko zhodiť a na jeho vôľu. Tak to Boh chcel. Tak to má byť. Ale čo keď nemá?
Občas zafúka vietor a cítim vôňu dymu, rôznych jedál, parfúmov a ľudí. Pozriem sa dookola a vidím autá, ktoré sa ženú po cestách, domy vystavané popri lesu, ktorého je už tak málo.
Neviem, čo sa to so všetkým stalo. Chodíme po tých betónových cestách, dýchame vzduch plný výparov a ani len nemyslíme na to, či nám Zem odpustí to jej toľké týranie. A čo keď neodpustí?
Noc je pre veľa ľudí strašidelná. Ľudia sa jej boja. Čoho sa boja?
Boja sa odhalenia? Boja sa pravdy? V noci sme tí, ktorí máme byť. Praví. Noc je niečo, čo odhaľuje a ukazuje to pravé v nás. Bojíme sa, že v nej uvidíme pravdu. Uvidíme pravých ľudí, ktorí sa cez deň potulujú ulicami s falošným úsmevom a falošnou skutočnosťou. V noci nie je faloš. V noci je krása.
Pravda.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
v tme sa skrýva neznáme.
ľudia, tak ako všetky živé tvory, sa okrem smrti boja hlavne neznáma.
vlastne ani nie "okrem smrti", lebo... smrti sa boja hlavne preto že je tým najultimátnejším neznámom.