Druhýkrát keď sme sa stretli,sadli sme si na lavičku ku fontáne.Vtedy bolo trošku chladno.Mne bola zima.On si šiel domov pre svetrík.Keď odchádzal domov pre ten sveter,do rúk mi dal jeho mobil.Vtedy som bola šťastná,že mám niečo čoho sa dotýkal on.Svojimi pracovitými rukami.JEHO rukami.Medzi tým ako on bol doma.mu niekto volal.Ja som to nezdvihla.Ani by som nemala odvahu.Ja som si konečne začala uvedomovať,že som s ním.S tým človekom ,o ktorom som vždy snívala.On mi na tvári vedel,a aj vie,vyčariť úsmev.
Keď už prišiel vo svojom svetri.Prisadol si opäť ku mne.Opäť sme sa začali zhovárať.Viac som vnímala jeho krásny hlas ako to čo hovorí,ale nepostrehol to.Rozprávali sme sa o všeličom.Takisto nesmela chýbať téma Erika.Jeho bývala.
Bol veľmi milý.Povedal,že by mi požičal nejaké oblečenie,aby mi zima nebola,lenže mne by bolo všetko veľké.
Mňa oslovila jeho vnímavosť a ochota.
On musel ísť opraviť umývačku riadu.Tak som ho šla odprevadiť.Keď sme stáli pri bránke a lúčili sme sa,spýtal sa či nejdem dovnútra.keď je taka kosa.Najprv som váhala či to nebude blbé.Ale nakoniec som súhlasila,pretože som tam chcela ísť.Moje city vravela choď,no môj rozum by radšej ostal.Ale poslúchla som svoje pocity.....a dobre som spravila.Vkročila som do jeho izby.Krásna.Veľmi sa mi páčila.Žasla som.Upratané.Zariadená peerfektne.Nábytok úžasný.Cítila som sa skvelo.No v jeho izbe som bola s jeho bratrancom Palinom,pretože Zdenko musel ísť opraviť tú umývačku riadu.Aj s jeho bratrancom som si pokecala.Hovoril mi o dievčati,čo sa mu páčilo.A tak sme kecali aj o nej.Po dlhom čase konečne prišiel aj Zdenko.Ja som sa hneď spamätala,že sa musím kukať na hodinky.Preboha!Veď už musím ísť.Och nie!Práve teraz... ( Povedala som ,že už musím bežať na vlak.a Zdenko povedal,že nikam nejdme ,že ma nepustí.Keď som mu vysvetlila,že musím ,lebo mi ide vlak usúdil,že naozaj musím.Tak ma šiel odkopnúť.Tak som sa obula,vyšla vonku a on predo mnou šiel.Kým sme došli k bránke povedala som mu ,že má nadhernú izbu.Povedal,že keby mi zasvietil také motýliky,čo mal na stene,že by to bolo ešte krajšie.Usmiala som sa.Boli sme už pred bránkou keď sa ma spýtal či sa ponáhľam.Povedala som ,že áno,a vtedy ma zavolal k sebe bližšie.Tak som podišla k nemu.Pozrela na neho.Dal mi pusu!! Jeho pery sa dotkli mojich!Ostala som stáť.Prekvapilo ma to.Nečakala som to.Potom som sa prebrala a zistila,že musím ísť rýchlo na vlak.Usmiala som sa a rýchlo rozlúčila a odišla.Vo vlaku som žiarila šťastím.ˇ
Keď sme si večer písali.Pýtala som sa,že ako mám brať tú pusu.On mi odpísal,že to bolo preto,aby som vedela,že ma má rád.Nádherné.Aspoň pre mňa to je.
Keď nad tým v tomto čase premýšľam ,cnie sa mi za ttýmito chvíľami.Chýbajú mi.Chýba mi celý ON.


P.S.:pokráčko nabuduce

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár