Chcela som ho znova vidiet.Povedal,ze sa mu mám vopred ozvat.OK.Ozvem sa mu.Tak nastala chvíla,ked som mu chcela napísat,ze ci teda mozem za nim príst.Suhlasil.Tak som tam teda prisla.Rozpravali sme sa vonku,pred jeho domo.Pacilo sa mi to.Pretoze som bola s nim.Jeho krasny usmev,oci ,hlas.To vsetko ma privadzalo do pocitu ktory neviem opisat.Velmi zboznujem jeho usmev.
Nemal vela casu.Musel sa ist najest a potom mal ist este prec.Bola som s nim mozno aninie hodinu.Ale co by som teraz dal za tu necelu hodinu.Vtedy som si ani neuvedomila co jeho cas znamena pre mna.No my sme saa lucili a ja som odchadzala na vlak.Rozchadzali sme sa kazdy inym smerom.No mala som pocit ,ze mumusim povedat ze ho mam rada.Rychlo som sa zvrtla a zakricala za nim:,,Zdenko,mam ta rada."On sa otocil a povedal:,,aj ja teba".Poptom sme uz teda sli po svojom.Ja na vlak a on domov

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
-veronka-  6. 5. 2007 20:05
Mas naozaj 14? Lebo je to celkom zlato pisane...
Napíš svoj komentár