Akému cieľu?
Ide len tak, nevedno kam, ...len ide a ide...
Nezastavuje sa.
Ide doprostred náručia noci, tichej, tmavej..
Snaží sa odhaliť jej tajomstvá, alebo si to len nahováram?
Nie, o nič sa nesnaží, len vybehla na takú malú nočnu prechádzku...
Počkať! Čo to robí? Komu máva? Niet tu živej duše...
A veru ani nebolo...
Čo to má znamenať?
Ja tu nikoho nevidím, mne neutečie pod zrakom nikto.
Mne teda nie.
Veď na ňu pozerám z veľkej výšky a veľkej hĺbky... Nikto nevie kde je nebo. Či hore, či dole...
Možno peklo je hore, a nebo dole, možno naopak.
A možno nejestvuje, ani nebo, ani peklo.
O tom je presvedčená aj tá osoba.
Ona neverí, že jestvuje nebo.
Vie len o pekle.
Lebo beží, do jeho stredu.
Stráca sa v krútňave, v čiernej vírivej extáze, v svojom smútku, ...áno.
Nemávala živej duši.
...
Pozerám na ňu. Z veľkej výšky a veľkej hĺbky. Leží, ako podťatá na tráve, pod ňou sa trbliece v svetle Mesiaca tmavá tekutina.
Pomalu z nej vstáva biele svetlo,...jej obraz.
Rukou jej odhrniem vlasy v čela, spotené, mastné.
Je to starena.
Vráskavá, stará.
Ale, veď som ju predsa ešte nevolal. Mala ostať tu. Prečo odišla? Vari ju nebavilo žiť? Mala šesť detí, krásny život...Prečo ho vzdala?
" Išla za ním.." ozve sa mi v hlave.
" Za kým? " spýtam sa potichu.
" Za kým šla?"
...ticho. tma.
Bola sama? Veď mala veľa detí, tešili ju. Naozaj jej tak veľmi chýbal? Ale, veď som ho potreboval.
Ona to nepochopila.
Nemala odísť.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
littleeva
7. 3.marca 2008 12:57
dokonale, uzasne myslienky. ako to dokazes?
2
nechapem to raz rozpravas v 1.osobe zenskeho rodu potom v tretej osobe zenskeho rodu potom v 1.osobe muzskeho rodu a mne to nejako uslo ale zaciatok sa mi lubi
3
toto chce nakresliť (ja neviem, to je prvé, čo ma po prečítaní tohoto napadlo).
Inak, však si ty ten človek ktorého som nahovárala, aby si zamaľoval tie bodky na keckách?
Inak, však si ty ten človek ktorého som nahovárala, aby si zamaľoval tie bodky na keckách?
Napíš svoj komentár