Kde sa to všetko podelo? Akáže to je spravodlivosť, keď spraví jeden a zlízne si to druhý?
No tak s týmto javom sa ja stretávam bežne... Matka na mňa vrieska keď sestra zlomí posteľ,...jedna tetka stupi druhej na nohu a ta, ktorej sa stupilo na nohu na mňa začne vyskakovať, "Čo mladá, nevieš chodiť?"
ale, je tu aj iná nespravodlivosť...stalo sa vám, že vašu sestru/brata majú vaši rodičia radšej ako vás?
ja som sa stým už aj zmierila...
...až dodnes....
Keď mi mamka pred chvíľou vykričala že som jej ľahostajná, že ju nezaujímam, že ma vyhodí z domu a podobne. Jaj, ja viem čo si teraz pomyslíte, že nech si tieto kecy necham niekde, kde to niekoho bude zaujímať a podobne, alebo, že ach bože, toto je klasika, mne sa to stalo neviemkoľkokrát.
Ale nne nie. Mne to moja matka povedala prvý krát a na mňa to veľmi divne zapôsobilo. Okrem toho že do mňa udrel neuveriteľný žiaľ, že mi povedala niečo takéto, sa ma zmocnila neuveriteľná ľútosť. Nie z toho že mi to povedala ona. Ide o tie slová. Pre mňa mama znamená možno trocha viac. Pretože ja som si ju vždy vážila...Nikdy by som jej nič také nepovedala. A ona? Bez najmenšieho pocitu mi to povedala. Nemala v očiach žiaden výraz. Ani smutný, ani ľahostajný. Prázdny. Bola ako prasknutá škrupina. Prázdna, polámaná. A hlavne sklamaná.
Ale sklamaná z čoho? Že si občas neurobím poriadok. že nevynesiem smeti? Že jej niekedy dosť drzo odpoviem?
Nie.
Bola sklamaná z toho, že mi to povedala. Bola sklamaná z toho, že povedla tak málo. Ona mi totižto chcela vykričať viac...
Nechápu ma. Nikto. A nedúfam, že ma raz pochopia.
Niekedy si neželám, aby ma niekto videl.
Pretože si nemyslím, že by ma pochopil.
A dokiaľ bude všetko stratené,
ja chcem, aby si aspoň TY vedel kto som...
(taká lyricko-epická báseň, ale vôbec sa to nerýmuje
Toto bol len taký malý výlev mojej ubolenej duše. ak sa vám to nechcelo prečítať až dokonca, je to v pohode. Veď nie každému sa to môže zdať zaujímavé.
Ja som sa proste niekde potrebovala vypísať.
He shall give his Angels charge over you, to keep you in all your ways.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lenuss
21. 11.novembra 2007 20:03
povacsinou sa mi nechce citat az dokonca blogy ale neviem cim to je ale tvoje blogy nejako vzdy ma uputaju az dokonca..taze kiťs podla mna toto preziva viac ludi nez len ty..a je najhorise ako vo vsetkych blogoch opisujes ked ta skritizuje a mozno niekedy povie pravdu do oci ten najblizsi..ale vzdy to bude tak..mozno je to paradoxne ale koli tomu ich milujeme a cenime si ich..neviem ci chapes ale nikdy nebudes chodit ruzovym chodnikom vzdy ti bude niekto vykrikovat ty hlupana a podobne mozno aj horsie nadavky a vyrazi ale ide prave o tom ze sa dokazes postavit na nohy a ist dalej lebo chyby ma kazdy aj ty a bohuzial aj ja ..mnoho štestí***
2
taketo toto poznam...ked ti mama splechne do ksichtu vec ako keby bola nejaka cetka z napravneho centra... mne povedala ze cim si zasluzila take decko...a oco neveri ze ma splodili..boli to..ako velmi to boli...viem kitusik ale mozno to je to co ta posunie dopredu... drzim ti prsty
Napíš svoj komentár