Pes (môžeme ho dnes familiárne nazývať PIPO, aj keď by sa to skôr hodilo statnému kohútovi) rád podrýval nielen susedinu autoritu, ale aj plot. Občas sa teda stávalo, že suseda, ktorá nechovala žiadnu zver mala v záhrade PIPA. Jej sused to ťažko niesol, nemal rád zmeny a už vôbec nie zmeny v okolí jeho príbytku. Jedného dňa preto susedu oslovil s celkom jednoznačným dotazom.
- Dobrý deň, suseda ! A čože, vy máte snáď psa?
Suseda skoro spadla z rebríka, na ktorom natierala drevený trám čerstvo zhotoveného prístrešku a v čiastočnej narkóze spôsobenej výparmi farby na drevo nevalnej kvality, jednoznačne odvetila.
- Ále kdeže ! To je predsa tuto od Mrvu !
Sused sa neurčito zatváril. Ak hovorila, že od Mrvu, znamenalo by to, že má psa a nevie o tom. Omráčene sa otočil a radšej sa ďalej nedotazoval ako tak sledoval susedu hompáľajúc sa na drevenom rebríku. Tá o chvíľu stuhla. Uvedomila si svoj omyl, no na nápravu bolo príliš neskoro. Žiaľ, nikoho nebude zaujímať, že mená susedov Mrva a Mrkva sú pri drobnej nepozornosti ľahko zameniteľné u tak pochabej devy ako je ona.
A tak prešli dni, týždne, mesiace, roky. Zmätený sused od toho dňa susedu nekontaktoval. Nečudo, v priebehu odmlky mala ešte niekoľko zvláštnych prejavov - ranný škrek drozda zvykla prerušovať tónmi "Po nábreží, koník beží..." a raz bol dokonca svedkom (predpokladajme nechceným) situácie, kedy suseda po 10 rokoch omylu zistila, že Kašperské hory nie sú pohorie, ale mesto. I mátalo susede v hlave, prečo toľká nedôvera, i bolo jej ľúto, že sused, ktorý by jej mohol byť otcom po letmom pozdrave uteká kade ľahšie.
Až dnešného dňa, presne po 1 121 dňoch, 15 hodinách, 33 minútach a 18 sekundách to prišlo.
- A čože suseda? Učíte sa? Nebodaj už štátnice?
Suseda po uši v odbornej matérii netušila, čo odvetila a sused s rozpačitým prianím úspechov, rezkým krokom štandardne zmizol za garážou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár