i sunieš svoje telo obmývané pieskom k spáse oázy keď svet bojuje a ty stávaš sa jediným oponentom ruka tisne sa cez stenu a schránky nielen poštové chúlia sa strachom pred zabudnutím vstávaš a prach odrážajúc od tvojej siluety kreslí do vzduchu pochybnú svätožiaru a ty sa trieštiš príliš riešiš ! nevidiac, že za oknom sa nezadržateľne brieždi Blog 7 0 0 0 0 Komentuj