i sunieš svoje telo
obmývané pieskom
k spáse oázy
keď svet bojuje
a ty stávaš sa
jediným oponentom

ruka tisne sa cez stenu
a schránky nielen poštové
chúlia sa strachom
pred zabudnutím

vstávaš
a prach odrážajúc
od tvojej siluety
kreslí do vzduchu
pochybnú svätožiaru

a ty sa trieštiš
príliš riešiš !
nevidiac, že
za oknom
sa nezadržateľne
brieždi


 Blog
Komentuj
 fotka
lubobs  11. 4. 2013 23:05
tentant
Napíš svoj komentár