občas nesie sa krajinou kvílivý vzlyk, tichý povzdych, že svet pominuteľným sa stal a nič možné i nemožné netrvá večne občas tieseň tisne sa na pery a hniezdi v útrobe kde srdce udiera rytmom šialenstva občas bolí pomyslieť že stred sveta môže sa stratiť bez cesty späť a lekárne vypredajú náplaste na boľavú dušu občas stretnete myšlienku ktorá vás osloví a stane sa človekom ktorého nemožno vylúčiť občas zbožňujete jedinečné vpísané natoľko hlboko, že nemienite stratiť... Blog 5 0 0 0 0 Komentuj