občas

nesie sa krajinou
kvílivý vzlyk,
tichý povzdych,
že svet pominuteľným
sa stal
a nič možné
i nemožné
netrvá večne

občas

tieseň
tisne sa na pery
a hniezdi v útrobe
kde srdce
udiera
rytmom šialenstva

občas

bolí pomyslieť
že stred sveta
môže sa stratiť
bez cesty späť
a lekárne
vypredajú náplaste
na boľavú dušu

občas

stretnete myšlienku
ktorá vás osloví
a stane sa človekom
ktorého nemožno
vylúčiť

občas

zbožňujete jedinečné
vpísané
natoľko hlboko,
že nemienite stratiť...

 Blog
Komentuj
 fotka
phantasia  30. 4. 2013 18:01
hezky
 fotka
piotra  2. 5. 2013 11:08
veľmi veľmi!
Napíš svoj komentár