Existoval si?
Ani sám nevieš.
Za oknom znova poletujú vločky ako kusy páperia z perín, ktoré nás vždy milosrdne prichýlili. Dnes je tam prázdno. Pierka sa v zákutiach bijú s chumáčmi prachu a fotografie ležia na dne zabudnutia medzi matnými spomienkami. Túžba po súlade sa vyparila. Okenné tabule zachytili zvyšky a ja ich hladkám bruškami prstov. Neviem, čo je to za obraz. Výjav šialenstva, lásky, nenávisti, smútku, či šťastia? Nezmiešala som všetko dokopy?
Štípu ma oči. S túžbou zbaviť sa, hladne sledujem sneh a predstavujem si ako nastavím oči padajúcim vločkám. Cítim príjemný chlad, ktorý by zahnal moju horúčku. Pochybujem, že niektoré plamene niekedy zhasnú. Neverím, že ledva horiaci oheň nemôže prepuknúť v požiar.
Slzím, no neplačem.
Nespím, iba čakám.
Verím, ale nedúfam.
Lemovaná medzipriestorom.
Niekde tam ma nájdeš. Vždy tam budem, aj keď nebudem viditeľná. Budem malým pierkom z periny, ktoré vyhralo boj s prachom. Budem to jediné, čo po nás ešte zostalo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
23. 1.januára 2013 15:48
len z popola môže vzniknúť fénix.
Napíš svoj komentár